V Rakúsku boli prekvapení, že o peniazoch na kultúru u nás nerozhodujú odborníci, ale poslanci
„Prinášali sme len to, čo je v Európe štandardom, na to nemusí byť nikto s nikým kamarát, stačí mať prehľad,“ hovorí Zuzana Šajgalíková, ktorá z úradu bratislavskej župy odišla po zmene jeho vedenia.
Na úrade Bratislavského samosprávneho kraja sa jej podarilo presadiť nezávislú dotačnú schému, akú nemá žiadna iná župa. S kolegami vypracovali aj úplne novú stratégiu rozvoja kultúry. Necelý rok po nástupe nového župana Juraja Drobu (SaS) sa tím odboru kultúry a cestovného ruchu prakticky rozpadol. Najprv odišla Zuzana Ivašková, v septembri ju nasledovala aj riaditeľka odboru ZUZANA ŠAJGALÍKOVÁ. V rozhovore hovorí, že pozícia kultúry sa na župe s príchodom nového vedenia zmenila.
V rozhovore so Zuzanou Šajgalíkovou sa dočítate:
- či by podujatia ako Biela noc alebo Viva Musica! mali dostávať peniaze zo župy a či bolo správne, že ich dostávali netransparentne
- či bude pokračovať dotačná schéma, v ktorej rozhodovali odborníci
- aká budúcnosť čaká Novú Cvernovku s novým vedením župy
- či bol Pavol Frešo dobrým županom
- prečo neľutuje rozhodnutie ísť pracovať do štátnej správy
Od prvého septembra ste novou riaditeľkou Divadla Jána Palárika v Trnave. Aké sú dôvody vášho odchodu z úradu Bratislavského samosprávneho kraja?
Keď sa začalo hovoriť o konkurze na riaditeľa Divadla Jána Palárika v Trnave, neplánovala som sa prihlásiť. V tom čase bola pre mňa práca na BSK úplným naplnením. Zažila som tam niečo, čo človek v práci zrejme zažíva zriedka – podarilo sa mi presadiť zmysluplné myšlienky, ktoré majú reálny dosah a mala som z toho veľmi dobrý pocit.
Zrazu mi však prišla do života možnosť splniť si celoživotný sen, lebo k divadlu mám ako vyštudovaná dramaturgička hlboký vzťah. Na konkurz som nešla z vlastnej iniciatívy – prišla za mnou časť umeleckého kolektívu, ktorá mi povedala, že nastal čas na zmenu, pociťujú potrebu novej inšpirácie a majú pocit, že som človek, ktorý by im túto energiu mohol priniesť. Navyše, všetko nasvedčovalo tomu, že konkurz bude odborný a transparentný, keďže trnavská župa sa rozhodla postaviť komisiu na nezávislých osobnostiach. Toto všetko mi naznačovalo, že ak to neskúsim, budem to ľutovať do konca života.
A čo dobrý pocit z práce na župe?
Je pravda, že po výmene garnitúry sa trochu zmenil. Neviem odhadnúť, či je to politická záležitosť alebo iba situačná. Postoj Juraja Drobu k financovaniu kultúry z hľadiska jej mechanizmov aj objemu, je odlišný od postoja garnitúry Pavla Freša. Na presadenie rovnakých cieľov bolo nevyhnutné použiť iné argumenty. Vo všeobecnosti to považujem za prirodzený jav, ale argumenty sa v tejto novej situácii nehľadali ľahko.
Prečo? V čom je postoj súčasného župana od predošlého vo vzťahu k riadeniu kultúry odlišný?
Súčasný župan sa nikdy verejne ani neverejne nevyjadril v tom zmysle, že by chcel meniť nastavenie financovania nezávislej kultúry a jeho grantového programu. Vždy dával najavo, že mu záleží na princípe odborného hodnotenia dotačnej schémy a aj na tom, aby v nej boli rekordné sumy v porovnaní s ostatnými župami. V tomto chcel hrať úlohu župy, ktorá udáva tón a plní si záväzky metropolitného regiónu.
V realite to vyznievalo trochu odlišne.
Myslím, že to bolo spôsobené aj tým, že kultúra sa ukázala ako prvá polarizujúca agenda, s ktorou sa musel ako nový župan vyrovnávať. V každom samosprávnom orgáne, kde má rozhodovaciu právomoc zastupiteľský zbor poslancov, bude vždy problém dosiahnuť konsenzus medzi územným – a teda politickým – princípom a tým odborným. Tento problém sme na úrade mali už v minulosti a vedeli sme, že príde na rad aj teraz. Akurát, že prišiel veľmi skoro po nástupe Juraja Drobu do funkcie. Úrad a vedenie župy ešte neboli jednotné v názore na riešenie a došlo k sporu. Myslím si však, že nikto ho nevyhral, všetci sme prehrali.
Vysvitlo, že Pavol Frešo v minulosti tento spor vyriešil po svojom. Odborníci rozhodli o tom, komu udeliť dotácie, a poslanci do ich rozhodnutí nezasahovali, lebo od župana dostali prísľub ďalších peňazí. Bolo to správne rozhodnutie?
Bude to znieť ako floskula, ale vidím to takto – politika je umenie možného a som presvedčená, že to, čo urobil Pavol Frešo, bolo v tej chvíli umenie možného. Neviem tomu dať znamienko plus ani mínus, ale dokážem posúdiť výsledok, a tým je jeden z najväčších posunov vo financovaní nezávislej, nezriaďovanej kultúry na regionálnej úrovni. Ak sa pozerám na tento výsledok a mám zhodnotiť, či to stálo za tento kompromis, musím povedať áno, bez akýchkoľvek poznámok pod čiarou.
Hovoríte, že Juraj Droba chcel hrať prím medzi župami vo financovaní kultúry, no jedno z prvých rozhodnutí bolo zoškrtanie peňazí na veľké podujatia, napríklad Bielu noc a Viva musica!, navyše s argumentom, že lepšie je tie peniaze dať na opravu škôl. Ako ste vnímali tieto vyjadrenia?
Podpora veľkých strategických podujatí
