Denník N

Nie je fér hovoriť ľuďom len to, aké hrozné veci sa vo svete dejú, odkazuje novinárom nositeľka Pulitzerovej ceny

Tina Rosenberg. Foto: Ashoka/Petr zewlakk Vrabec

Americká novinárka Tina Rosenberg založila organizáciu, ktorá odporúča novinárom písať nielen o problémoch, ale aj o riešeniach.

Napísala stovky článkov o politike, spoločenských problémoch, chudobe a nespravodlivosti. V roku 1996 dostala Pulitzerovu cenu za knihu o tom, ako sa ľudia v Československu, Poľsku a v Nemeckej demokratickej republike vyrovnávajú so zločinmi z čias socializmu. Uvedomila si, že ak novinári píšu len o problémoch vo svete, ľudia strácajú vieru, že sa veci môžu niekedy zlepšiť. Preto začala písať články, ktoré prinášajú aj možné riešenia problémov, a dnes vysvetľuje novinárom po celom svete, ako robiť serióznu žurnalistiku ešte lepšie. Americká novinárka Tina Rosenberg.

Pulitzerovu cenu ste získali za knihu, ktorá je aj o Československu. Viete ešte niečo povedať po česky alebo po slovensky?

(Odpovedá v češtine) Ukončite výstup a nástup, dveře se zavírají.

Výborne! Ako ste sa k napísaniu tejto knihy dostali?

Vrátila som sa do Spojených štátov po šiestich rokoch života v dvoch diktatúrach – v Nikarague a v Čile. Latinská Amerika vtedy prechádzala veľkou zmenou smerom k demokracii a mňa tá téma veľmi zaujímala. Zrazu som bola späť v Spojených štátoch a počula som v rádiu správu o súdnom procese s jedným pohraničníkom, ktorý strážil Berlínsky múr. V službe zabil niekoho, kto chcel ujsť cez hranicu. Obhajoval sa slovami, že len počúval rozkazy. Pripomenulo mi to obhajobu vojakov po 2. svetovej vojne, hoci v úplne inom kontexte. A tak som začala rozmýšľať o demokratických zmenách v Latinskej Amerike a v Európe. Samozrejme, išlo o úplne odlišné krajiny a systémy, ale mnohé otázky boli podobné. Napríklad: Ako sa chcete vyrovnať so zločinmi z minulosti? Tak som sa rozhodla, že by som to chcela pár rokov sledovať.

Vaša prvá kniha bola o problémoch v Latinskej Amerike, druhá o východnom Nemecku, Poľsku a Československu. V tretej ste napísali, že zásoba problémov, o ktorých sa dá písať, je nevyčerpateľná, a preto je možno zaujímavejšie začať písať o ich riešeniach. Vtedy ste začali uvažovať o tom, že žurnalistika by sa mala viac zameriavať na prinášanie riešení?

Nie, začala som o tom rozmýšľať ešte v roku 2001. V tom čase som chcela napísať text do New York Times Magazine o liečbe HIV v Afrike. Tá tam totiž bola v tom čase ešte drahšia ako v západných krajinách, a preto vlastne bola pre tamojších ľudí absolútne nedostupná. Avšak môj editor mi povedal, že to nie je dobrá téma, lebo to bude len ďalší text o tom, ako v Afrike umierajú ľudia. Potom som zistila, že v Brazílii môže dostať takmer každý liečbu zadarmo, pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Médiá

Rozhovory

Teraz najčítanejšie