Alkohol je príčinou viac ako piatich percent úmrtí na svete

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala po štyroch rokoch štúdiu, v ktorej skúmala vzťah medzi užívaním alkoholu a úmrtiami.

Vyplýva z nej, že v roku 2016 zomreli vo svete kvôli alkoholu viac ako 3 milióny ľudí, čo predstavovalo viac ako päť percent celkového počtu zosnulých. Viac ako 75 percent z nich, približne 2,3 milióna, tvorili muži.

K najväčšiemu počtu úmrtí, až 28 percentám, došli kvôli zraneniam, ktoré ľudia utrpeli po tom, čo pili. Išlo napríklad o nehody na cestách.

Na druhom mieste boli choroby tráviacej sústavy (21 percent), napríklad choroby pečene. Pomyselný bronzový stupienok obsadili úmrtia v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení (19 percent).

Zvyšok úmrtí pripadal na infekčné choroby, rôzne druhy rakoviny, duševné a iné zdravotné problémy.

„Úroveň spotreby alkoholu zostáva aj naďalej veľmi vysoká. Všetky krajiny môžu urobiť oveľa viac, aby obmedzili zdravotné a sociálne náklady škodlivého používania alkoholu,“ povedal pre CNN predstaviteľ WHO Vladimir Poznyak.

V spotrebe alkoholu vedie Európa

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že z globálneho hľadiska trpí problémami súvisiacimi s alkoholom 237 miliónov mužov a 46 miliónov žien, pričom za najproblematickejší svetadiel považuje Európu.

Starý kontinent má najvyššiu spotrebu alkoholu na jedného obyvateľa napriek tomu, že od roku 2010 klesla o viac ako desať percent. Takmer 15 percent európskych mužov a 3,5 percenta žien má problémy s alkoholom.

Krajiny s vyššími priemernými platmi sú v tejto súvislosti rizikovejšie ako tie chudobnejšie. 

Pokiaľ ide o celkový počet konzumentov alkoholu, až 2,3 miliardy obyvateľov našej planéty si občas, alebo aj viac ako občas, dopraje pivo, víno alebo aj tvrdší alkohol. Celosvetovo sa 45 percent alkoholu vypije vo forme tvrdého alkoholu, 34 percent v pive a 12 percent vo víne, píše CNN.

Štáty musia urobiť viac

Správa odhaduje, že spotreba alkoholu na osobu sa v ďalších desiatich rokoch zvýši, najmä v Juhovýchodnej Ázii, v severnej i Južnej Amerike a v krajinách Pacifiku.

V 95 percentách krajín sveta je síce na alkohol uvalená špeciálna daň, ale Svetová zdravotnícka organizácia očakáva, že krajiny spravia viac. WHO uvádza, že menej ako polovica z nich využíva aj iné cenové politiky, čo sa týka alkoholu, napríklad zákaz zliav pri vyššom odbere.

„Osvedčené a nákladovo efektívne kroky zahŕňajú zvyšovanie daní na alkoholické nápoje, zákazy či reštrikcie reklamy na alkohol a obmedzenie jeho fyzickej dostupnosti,“ komentoval riešenia vzniknutej situácie Poznyak z WHO.

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus k tomu pre CNN dodal: „Príliš veľa ľudí, rodín a komunít sužujú dôsledky škodlivého používania alkoholu. Nastal čas, aby sme zakročili a zabránili tejto vážnej hrozbe, ktorá bráni rozvoju zdravej spoločnosti.“

Deti a alkohol 

V správe WHO sa tiež pozreli na problematiku alkoholu u detí. Zistili, že viac ako štvrtina (27 percent) detí vo veku 15 až 19 rokov sú konzumenti alkoholu, pričom v Európe je toto číslo podstatne vyššie (44 percent).

Autori štúdie tiež upozorňujú, že k prvým stretnutiam s alkoholom dochádza v mnohých krajinách sveta pred 15. rokom dieťaťa.

„Užívanie alkoholu sa v mnohých krajinách začína pred dovŕšením 15. roku, preto môžeme povedať, že naše odhady sú ešte celkom konzervatívne, pretože celkový vplyv spotreby alkoholu na deti do 15 rokov sme nezapočítali,“ cituje Poznyaka z WHO britský denník The Guardian.