Procházková odchádza z Babišových novín: Nenechám sa korumpovať slobodou. Česko je na pokraji epidémie xenofóbie

Vojnová reportérka Petra Procházková a Lidové noviny (LN) k sebe patrili dvadsaťsedem rokov. A bez preháňania možno povedať, že dokopy tvoria svojbytnú a hrdú kapitolu v dejinách českej porevolučnej žurnalistiky. Teraz novinárka z novín, ktoré cez zverenecký fond vlastní český premiér Andrej Babiš, odchádza. Podľa jej slov bola „poslednou kvapkou“ kauza, ktorá sprevádzala debatu o prijatí sýrskych sirôt v Česku. Téma sa jej dotýka aj osobne, keďže má afganského manžela a s prejavmi nenávisti pre pôvod sa stretáva aj ich syn.

Ako by ste slovenským čitateľom vysvetlili, prečo ste ukončili spoluprácu s Lidovými novinami?

Poslednou kvapkou bol pre mňa článok s nadpisom „Dětem ze Sýrie je třeba pomoci, ale představy Šojdrové jsou dost naivní, říká šéfka Mezinárodního dětského kříže“, ktorý sme zverejnili na webe Lidovky.cz. Vo chvíli, keď sa celé Česko háda o tom, či prijať alebo neprijať 50 opustených sýrskych detí, sa náš pán premiér postavil ostro proti. Máme pred voľbami a nevyznelo to od neho veľmi pekne. A my sme dva dni pred jeho dôležitou schôdzkou s aktivistami, ktorí hodlajú deti priviesť a Babiša presvedčiť, zverejnili text, ktorý podpísala neexistujúca doktorka Horáková, údajná spasiteľka sýrskeho ľudu, ktorá operuje priamo na fronte a vedie organizáciu, ktorá v Sýrii pôsobí. Táto „autorita“ sa postavila na stranu premiéra s tým, že deťom bude najlepšie v Sýrii, kde už žiadna vojna nie je. Bol to fejk.

Nemohlo byť publikovanie chybou alebo sériou chýb, ktoré sa jednoducho občas stávajú aj napriek najlepšej vôli novinárov? Portál Lidovky.cz text stiahol.

Nejde o chybu, je to podvod a ja som si uvedomila, že aj keď som sa v LN tešila veľkej slobode a do mojich článkov nikto nezasahoval, tak sa nemôžem nechať touto slobodou korumpovať a svojím menom kryť takéto praktiky.

Ako podľa vás došlo k ovplyvneniu zo strany premiéra Babiša?

Podstatné je, že tento článok dostal náš šéfredaktor István Léko priamo od členky tímu Andreja Babiša a dal ho bez rozmyslenia do novín. Publikovali sme niečo, čo na prvý pohľad vyzeralo ako nezávislý názor, no v skutočnosti to zapadalo do PR plánov premiérovho tímu. Nemám už záruku, že ma šéfredaktor ochráni pred politickým vplyvom pána Babiša, majiteľa novín. Nemám záruku, že sa takéto veci nediali v minulosti a hlavne že sa nebudú diať v budúcnosti.

Po takmer tridsiatich rokoch spolupráce to muselo byť z citového hľadiska ťažké rozhodnutie. Bol to pre vás zložitý krok aj z finančného hľadiska? Môže to byť pasca pre tých, ktorí by chceli odísť z novín vlastnených premiérom z principiálnych dôvodov?

Samozrejme, je to rana, aj finančne. Zo dňa na deň prídete o príjem, aj keď neveľký – činil asi 35-tisíc korún (približne 1370 eur, pozn. redakcie). A pretože som o odchode nijako zvlášť neuvažovala, nemám nič premyslené. Moja jediná stála spolupráca trvá už dlhé roky so slovenským SME. Doma sme nemali veľa času riešiť to, ale manžel po krátkom údive a otázke: „Nedá sa nevšímať si ich a robiť naďalej svoju prácu?“ skonštatoval, že to nejako zvládneme.

A ako to prežívate profesijne?

Najhorší je ten pocit, že po prvý raz za mnohé roky nemusím od rána hľadať v agentúrach, čo zase napíšem, zisťovať, čo sa kde deje, kam zavolám, či s kým urobím rozhovor. Keď po prvý raz nebudem okolo uzávierky šalieť a meniť posledné slová tak, aby text zodpovedal mojim predstavám. Vlastne ani neviem, čo budem dnes robiť… Asi upratovať.

Lidovky poznáte ako málokto. Boli od roku 2013, keď ich kúpil Andrej Babiš, niečím iné oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď boli prevažne v nemeckých rukách?

Je ťažké nájsť presnú hranicu nejakej premeny. Keď Babiš noviny kupoval, nebol premiérom. Ale kupoval ich nepochybne aj preto, aby sa ním stal. Zmena bola teda hlavne v tom, že aj keď sme boli v nemeckých rukách, ani sme nevedeli, kto nás vlastní, a nebolo to pre našu novinársku prácu dôležité. Dôležitý bol šéfredaktor, vedúci rubriky, poctivosť, svedomie. Bolo nám jasné, že majiteľ sa o obsah novín vôbec nezaujíma. To je to najlepšie, s čím sa môžu noviny stretnúť.

Tí, ktorí obhajujú Babiša a jeho vstup do médií, tvrdia, že aj predchádzajúce vedenie novín malo svoje záujmy a prikláňalo sa k niektorým politickým kruhom. Aj bývalé vedenie LN čelilo kritike pre spracovanie niektorých káuz.

Iste, šéfredaktor možno mal nejakých kamarátov, ktorých texty nám nútil do novín, určite sa na neho obracali aj politici… ale ja ako redaktorka zahraničia som žiaden tlak nepociťovala. Dnes je situácia iná. Keď patríte človeku s takou politickou nenásytnosťou a ekonomickými záujmami, nemôžete ignorovať, že sa vo vyostrených situáciách, napríklad pred voľbami, nenápadne snažia svojho majiteľa prinajmenšom nepoškodzovať. Babiš má navyše vážne problémy so zákonom, je podozrivý z dotačného podvodu a my namiesto toho, aby sme to investigatívne odkrývali, tak zahmlievame. Článok o údajnej doktorke Horákovej je vrcholom tohto ľadovca.

Aká je atmosféra v redakcii?

Celá tá situácia mi v dobrom odhalila jednu dôležitú vec – aj po tom, čo stará garda z LN odišla a prišlo vedenie posvätené Babišom, sú v redakcii ľudia, ktorí chcú robiť nezávislé noviny. Snažia sa, ale časť z nich tiež cíti, že to škrípe čoraz viac.

Spýtam sa ešte raz celkom priamo: Zažili ste v LN od roku 2013 nejakú situáciu, pri ktorej ste mali podozrenie, že by mohla byť výsledkom politických tlakov zo strany Andreja Babiša?

Áno. Netýkalo sa to priamo mňa, ale takáto situácia nastala. Redakcia LN získala škandálnu správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), v ktorej sa písalo o dotačnom podvode pána Babiša pri budovaní jeho veľkolepého strediska Čapí hnízdo. Pretože bolo jasné, že sa správa dostane skôr či neskôr do médií, dostali sme ju podľa mňa od Babišovho tímu my, jeho Lidové noviny, ako prví. Avšak – dostali sme len jej časť. Výťah. Úvodných