Dzurinda na bicykli, Mečiar s modelkami a pištole v Markíze – v slávnych voľbách 1998 volilo 84 percent voličov
Režim Vladimíra Mečiara padol pred 20 rokmi. Neodstavili ho len politici, ale vzbura v celej krajine.
V centrále KDH neďaleko bratislavskej hlavnej stanice v sobotu podvečer 26. septembra 1998 nervózne postávalo niekoľko stoviek ľudí. Desiatky fajčili na chodbách pri popolníkoch, popíjalo sa len decentne. Čakali na prvé správy o výsledkoch parlamentných volieb od členov miestnych volebných komisií, ktorých nominovali opozičné strany. Tí telefonicky nahlasovali výsledky z okrskov, v centrále kresťanských demokratov na Žabotovej ich sčítavali.
Ministerstvu vnútra a štátnemu štatistickému úradu nik neveril. Krajina sa v tom čase prepadala do čiastočnej medzinárodnej izolácie a mnohí verili, že je už na pokraji diktatúry.
Posledná noc – Mečiar zhasol, Dzurinda svietil
Už po prvých výsledkoch takzvaného paralelného sčítania hlasov bolo zrejmé, že sa režim Vladimíra Mečiara a Jánov Slotu a Ľuptáka rúca. Atmosféra na Žabotovej sa razom zmenila. Ozýva sa spev, výkriky radosti, popíja sa už odvážnejšie. Pred polnocou je sčítaná už väčšina okrskov a stále to vyzerá na tesné víťazstvo Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Pred Mečiarovým HZDS vedie v pomere 27 ku 26 percent.
Čo je to SDK? Volebná strana, ktorú vytvorilo KDH, Demokratická únia (DÚ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku.
Späť k volebnej noci – oslavuje sa s čoraz väčšou intenzitou. Niektorí politici to robia tak intenzívne, že oslavovať už vlastne nevládzu a odchádzajú domov. Až nadránom je jasné, že sa náskok SDK s lídrom kandidátky Mikulášom Dzurindom scvrkáva tak, že nakoniec nevyhrá. So ziskom 26,33 percenta končí SDK druhá za 27-percentným HZDS.
Na páde mečiarizmu to však nič nemení, nacionalistický populista už nemá s kým zostaviť vládu. Oslavy víťazstva demokratických síl na Žabotovej ukončuje humorista Rasťo Piško. Je vo forme, posledným priaznivcom SDK a novinárom pri popolníku prehráva celé pasáže z pripravovaných filmov Jánošík a Svätopluk, ktoré štedro platilo Mečiarovo ministerstvo kultúry – nikdy však nevznikli.
V budove HZDS neďaleko zimného štadióna je v tom čase tma a ticho. Mečiar sa ako jediný šéf strany
