Denník N

Veľmi chcete ísť do posilňovne, no aj tak si to napokon rozmyslíte. Nová štúdia vysvetľuje prečo

Foto - Flickr.com
Foto – Flickr.com

Vedci urobili prvú štúdiu, ktorá skúma takzvaný paradox cvičenia. Pomáha vysvetliť, prečo je také ťažké prinútiť sa k pravidelnému pohybu.

Píše Allyson Chiuová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Na otázku „Prečo je také ťažké ísť cvičiť?“ vám dá Google obratom 324 miliónov odpovedí. Keď už musíte čeliť vyčerpávajúcej telesnej aktivite, zoznam výhovoriek je veľký: ste príliš zaneprázdnení, príliš unavení alebo sa na to jednoducho necítite.

Avšak nová štúdia od vedcov z Univerzity v Britskej Kolumbii tvrdí, že skutočnou prekážkou, ktorá ľuďom bráni v aktívnom cvičení, nie je nedostatok motivácie, času alebo energie.

Je to ich mozog.

Paradox cvičenia

Pred dvomi rokmi si Matthieu Boisgontier, vtedajší doktorand na univerzite v belgickom Leuvene, všimol znepokojujúci trend. Aj napriek množstvu prostriedkov a úsilia, ktoré sa investovali do kampaní a výskumov, aby si ľudia osvojili aktívny životný štýl, sa nič nezmenilo. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z minulého mesiaca bola viac než štvrtina dospelej populácie, teda asi 1,4 miliardy ľudí starších ako 18 rokov, počas roka „nedostatočne aktívna“.

„Prekvapilo ma to,“ vraví Boisgontier, ktorý teraz pracuje ako výskumník na Univerzite v Britskej Kolumbii. „Investovali sme do toho tak veľa peňazí. Existuje vôbec niekto, kto by nevedel, že bude zdravší, ak bude telesne aktívny? Ako je možné, že to nefunguje, keď máme toľko informácií, ktoré nám vravia, že sa máme hýbať, lebo je to pre nás dobré a navyše je to zadarmo?“

Boisgontier sa dal dokopy s Borisom Chevalom zo Ženevskej univerzity, ktorý sa venuje psychológii zdravia a cvičenia. Spoločne skúmali, prečo ľudia, ktorí túžia cvičiť pravidelne, zlyhávajú. „To je ten paradox cvičenia,“ hovorí Cheval.

Kedysi výhoda, dnes problém

„Problémom je, že ľudský mozog je nastavený tak, aby si vybral jednoduchšiu cestu a spotreboval pritom čo najmenej energie,“ vraví neurovedec Boisgontier.

Nezáleží na tom, čo chcete vy. Vedci tvrdia, že mozog chce, aby ste viac sedeli a šetrili energiou. Keď začnete uvažovať, že by ste začali s nejakou telesnou aktivitou, mozog je nútený pracovať intenzívnejšie, aby toto nutkanie potlačil. Podľa Boisgontiera to platí dokonca aj vtedy, keď už ste na ceste do posilňovne. Mozog sa vás napríklad snaží presvedčiť, aby ste použili výťah namiesto schodov.

Vedci svoje zistenia zverejnili v októbrovom vydaní odborného časopisu Neuropsychologia. Ide o prvú štúdiu svojho druhu, ktorá v snahe pochopiť tento paradox skúmala ľudskú predstavivosť.

„Mozog automaticky vyhľadáva sedavú činnosť,“ vraví Boisgontier a dodáva, že to môže súvisieť s evolúciou, keďže telo sa adaptovalo na okolité podmienky tak, že robilo všetko pre to, aby uchovávalo energiu.

„Niektorí ľudia by to mohli nazvať lenivosťou, no keď sa na to pozriete z evolučného hľadiska, nie je to lenivosť,“ vysvetľuje odborník. „Ide o minimalizovanie spotreby energie. Počas evolúcie to bolo veľmi užitočné, pretože nám to poskytovalo výhodu v snahe o prežitie.“

No o milióny rokov neskôr, keď spoločnosť a technika výrazne pokročili, sa z prirodzenej potreby obmedziť spotrebu energie stáva problém. „V mozgu to ostalo, treba s tým bojovať,“ vraví Boisgontier.

Ako so zatiahnutou ručnou brzdou

V rámci štúdie pozorovala skupina vedcov pod vedením Boisgontiera a Chevala mozgové funkcie 29 účastníkov experimentu pomocou elektroencefalografu (EEG), ktorý zaznamenával elektrickú aktivitu v ich mozgoch.

Do výskumu sa zapojili mladí dospelí, ktorí buď boli telesne aktívni, alebo veľmi túžili byť. Vedci im kázali, aby svojimi počítačovými avatarmi prechádzali od obrázkov telesnej aktivity k obrázkom sedavých činností a naopak. Popri tom, ako to robili, elektródy monitorovali ich mozgové vlny.

Účastníci pokusu, spomedzi ktorých všetci túžili po cvičení, ukázali rýchlejšie reakcie, keď smerovali k aktivite a zároveň sa tak vyhýbali sedavej činnosti. Podľa výskumníkov to potvrdilo ich zámer byť telesne aktívnejší. No ako sa pohybovali smerom k obrázku cvičenia, na ktorom bol napríklad panáčik na bicykli, dáta z EEG ukázali, že mozog musí vyvinúť väčšiu aktivitu. „Akoby mal zatiahnutú ručnú brzdu,“ podotkol Boisgontier.

„Človek môže mať tie najlepšie úmysly byť aktívny, ale ak sa systém rozhodne minimalizovať spotrebu energie, váš zámer nezrealizuje,“ vraví Cheval.

Jude Buckleyová, psychologička z Aucklandskej univerzity, ktorá sa na štúdii nepodieľala, označila výskum za „nádherne rafinovaný“. Zároveň sa však nedomnieva, že posadnutosť mozgu šetrením energie má pôvod v biologickej evolúcii. Predpokladá, že to bude skôr produkt spoločenskej evolúcie.

„V minulosti bola vysoká úroveň telesnej aktivity potrebnou a nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života,“ vraví Buckleyová. Až keď sa spoločnosť a technika začali rýchlo rozvíjať, prestala byť telesná aktivita významná v boji o prežitie a dnes je viac-menej iba zbytočnou námahou. Úlohy, na ktoré sme kedysi museli vynaložiť mimoriadne telesné úsilie, dnes často zvládame stlačením jedného tlačidla.

[Tip na knihu: Telo v 21. storočí. Návod na lepší život v prebytku docenta Milana Sedliaka a reportéra Denníka N Michala Červeného.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Cesta k zdraviu

Radíme športovcom

Šport a pohyb, Zdravie

Teraz najčítanejšie