Denník NNová štúdia: pamäť zlepšuje už desaťminútové cvičenie

Tomáš KolárTomáš Kolár
Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Ľudia robili tai-či, jógu alebo sa prechádzali. V pamäťovom teste dosiahli lepšie výsledky.

Už ľahké desaťminútové cvičenie alebo prechádzka zlepšuje našu pamäť.  

Tvrdia to autori novej štúdie, ktorá vyšla tento týždeň v časopise PNAS.

Vedci si na experiment prizvali 36 dobrovoľníkov, išlo o dvadsiatnikov. Tí najprv desať minút vykonávali nejakú formu ľahkej fyzickej záťaže – robili tai-či, jógu alebo sa prechádzali. Následne absolvovali pamäťový test.

Kontrolnú skupinu tvorili tí istí ľudia, čo vyplnili pamäťový test, no predtým necvičili.

Úloha hipokampu

Vedci počas celého experimentu monitorovali mozgovú aktivitu zúčastnených. Zistili, že ľudia, ktorí vykonávali fyzickú aktivitu, vykazovali zvýšenú komunikáciu medzi hipokampusom (súčasť mozgu dôležitá z hľadiska ukladania informácií do dlhodobej pamäti) a kôrovými oblasťami mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie spomienok. 

„Hipokampus hrá rozhodujúcu rolu pri tvorbe nových spomienok. Ide o jednu z prvých oblastí mozgu, ktorá so zvyšujúcim vekom chradne – ak má človek alzheimera, je to ešte horšie. Od zlepšenia funkcie hipokampu si sľubujeme zlepšenie pamäti v každodenných situáciách,“ povedal v správe univerzity spoluautor štúdie a neurovedec Michael Yassa z kalifornskej univerzity v Irvine.

Pamäťová úloha, ktorú účastníci riešili, bola náročná. Yassa k tomu pre The Guardian dodal: „Účastníkom sme najprv ukázali obrázky predmetov z každodenného života, od brokolice až po piknikové koše. Neskôr sme otestovali, ako dobre si dané obrázky zapamätali. Použili sme veľmi podobné predmety, aby sme zistili, či si zapamätali, či išlo o daný piknikový kôš alebo o iný.“

Funguje to tak aj pri starších?

Neurovedkyňa Michelle Vossová z univerzity v Iowe pre The Guardian povedala, že výsledky považuje za „mimoriadne zaujímavé“ a dodala: „Oblasti mozgu, ktoré sú v tejto štúdii zahrnuté, sú tiež časťami, o ktorých sa predpokladá, že zohrávajú dôležitú úlohu pri zhoršovaní pamäti v procese starnutia. Bolo by skutočne vzrušujúce vidieť tento typ experimentu u starších dospelých,“ dodala.

A práve na tom aktuálne pracuje výskumný tím okolo Yassu. S využitím rovnakej metódy skúma vplyv ľahkého cvičenia u starších ľudí z dlhodobejšieho hľadiska.

„Naším hlavným cieľom je pokúsiť sa vytvoriť súbor cvičení pre starších ľudí, ktorí môžu mať zdravotné postihnutie alebo pohybové obmedzenia, ale napriek tomu sú schopní absolvovať veľmi jednoduchý cvičebný režim, čím možno odvrátia pokles kognitívnych schopností,“ dodal Yassa.

Dostupné z: https://doi.org/10.1073/pnas.1805668115

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].