Denník N

Slovenský film Pivnica je v kinách. K výsledku sa nepriznáva ani jeho scenárista a dobre vie prečo

Nová snímka pôsobí, že vznikla iba preto, aby si na myjavských kopaniciach mohol zahrať Francúz Jean-Marc Barr.

Pivnica je unikát. Nová koprodukčná slovensko-rusko-česká dráma je jediným známym domácim filmom bez autora scenára.

Nie každý z tvorcov však prejavil toľko pudu sebazáchovy ako Richard Pupala, autor pôvodného príbehu, ktorý keď sa zdesil z toho, čo sa s jeho prácou stalo počas nakrúcania, vymohol si zákaz spájať svoje meno s výsledkom.

Kolónku pre scenáristu nenájdete v titulkoch ani nikde inde v oficiálnych distribučných materiáloch, takže ťažko povedať, kto Pivnicu napísal. Možno sám život.

Snímka vracia slovenský film hlboko späť kamsi do roku 2006 a celá pôsobí, že vznikla iba preto, aby si na kopaniciach mohol zahrať charizmatický Jean-Marc Barr známy z Magickej hlbočiny.

Nie že by bol Francúz hlavný problém Pivnice. Aj keď na Myjavu zapadá asi rovnako ako Belmondo na Horehronie (fyziognómia nepustí) a ktovie, akou rečou sa hovorilo na pľaci, ľubozvučné postsynchróny to určite neboli, problém bude hlbší.

Ale pekne po poriadku.

Ak ste sa aj chceli nejako na zážitok pripraviť, marketing vám nepomohol.

Na premiére zaznelo, že Pivnica „nemal byť mainstreamový film“, na inom mieste 44-ročný ruský režisér Igor Vološin prezradil, že „nechceli nakrútiť ďalší umelecký film s veľmi malým rozpočtom, ktorých je na svete nespočetné množstvo“. Ďalší zámer režiséra sa týkal farebnosti a jeho princípom malo byť, aby sa „postavy príbehu vynárali z tmy podobne ako na Rembrandtových rytinách“ (Film.sk).

Obsahové indície tiež nevraveli veľa. Producentka Lívia Filusová si zafilozofovala o „dnešnej povrchnej dobe“ (súhlas), keď „strácame schopnosť nazerať do svojej vlastnej pivnice“ (snáď) a snímka má v nás vzbudiť „reflexiu vlastných vzťahov, v ktorých žijeme (ťažko).

A samotná herecká hviezda? „Som za nové dobrodružstvá,“ odpovedal šalamúnsky Jean-Marc Barr na otázku ako sa mu páčila dvojmesačná skúsenosť s nakrúcaním u nás.

Pretože sa film celistvej analýze vzpiera, tu je naše hodnotenie v bodoch:

– Príbeh je o manželoch v kríze, ktorým zmizne nedospelá dcéra. Celé sa to odohráva na vidieku, každý niečo tají, v prípade sú zapletené drogy, manželia pri pátraní musia spojiť sily a zisťujú, že svoju tínedžerskú dcéru vlastne dobre nepoznali. Vološin si uvedomoval, že nakrúca niečo veľmi podobné českému seriálu Pustina, snímke Bez lásky jeho krajana Andreja Zvjaginceva alebo nemeckej minisérii Zmiznutie. Aj z otrepaného námetu mohol vzniknúť fajn lokálny triler. Problémom je jeho snaha nejako sa odlíšiť, ozvláštniť a dať tomu umelecký háv. Takže sa tu postavy vynárajú z tmy ako v Rembrandtových rytinách.

– Najlepšie herecké výkony podali Myjava a Jana Oľhová ako mama mladistvého dílera.

– Najzábavnejšia je scéna s Romanom Skamenem namaskovaným za

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmové recenzie