Denník N

Michal Handzuš: Pred voľbami som dostal ponuku, odmietol som ju

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Michal Handzuš koncom augusta definitívne ukončil hokejovú kariéru, hoci posledný súťažný zápas odohral v apríli minulého roka.

V rozhovore sa dozviete:

  • aký je život po hokeji,
  • čo treba robiť inak pri vychovávaní mladých športovcov,
  • že pred voľbami 2016 dostal ponuku, no odmietol ju a
  • čo čaká od domácich majstrovstiev sveta.

Začiatkom septembra ste oficiálne ukončili kariéru pred prípravným zápasom Banská Bystrica – Slovan Bratislava. Aké to bolo?

Beriem to tak, že kariéru som ukončil pred viac ako rokom. Klub chcel niečo spraviť a ja som sa podieľal len tým, že som s tým súhlasil. Predstavoval by som si to možno ešte v menšej forme, ale bolo to pekné. Sám od seba by som niečo takéto nerobil, ani som nikdy neplánoval oficiálne vyhlásiť ukončenie kariéry. Už minulé leto som vedel, že som skončil.

Na kocke nad plochou vám pustili zostrih najväčších momentov vašej kariéry. Čo vám po ňom zostalo v hlave?

Ukázal mi, že som mal obrovské šťastie, že som mohol zažiť chvíle, keď človek vyhrá majstrovstvá sveta, Stanleyho pohár či titul v našej lige. Keď sa rozprávate s hráčmi, ktorí vyhrali niečo veľké, každý povie, že drina a odriekanie stáli za chvíle, keď oslavujete so spoluhráčmi a hádžete sa po sebe. Hokej hráte pre víťazstvá.

Nechceli ste rozlúčkový zápas?

Nie som ten typ, ani na takejto milej decentnej rozlúčke som sa necítil veľmi dobre, bolo to maximum toho, čo viem zvládnuť, a zároveň minimum z toho, čo chcel spraviť klub. Stáť uprostred ľadu a kývať ľuďom, to je také… Klubu som povedal, že môj rozlúčkový zápas bol môj posledný súťažný, ktorý sa nemohol skončiť lepšie a nechcem si to kaziť iným zápasom. Chcel som to uhrať v tichosti.

Pozn.: Handzuš odohral svoj posledný súťažný zápas v apríli 2017, keď s Banskou Bystricou vo finálovej sérii zdolal Nitru a získal titul v Tipsport Lige.

Čiže nechystáte ani autobiografiu?

Zatiaľ určite nie. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, nechcem to vylúčiť. Teraz čítam autobiografie trénerov aj hráčov. Je veľmi zaujímavé, keď sa úspešný človek podelí so svojím príbehom. Ak je to dobre napísané, môže to inšpirovať iných a myslím si, že to má zmysel. Len neviem, či by sa mi podarilo moju kariéru zrekapitulovať tak, aby to splnilo tento účel.

Kedy ste vedeli, že už nebudete pokračovať v hokejovej kariére?

Ligu sme skončili koncom apríla 2017 a vtedy som ešte nebol rozhodnutý. Bol som plný emócií a bolo si treba vyfúknuť. V auguste som už vedel, že ruka mi to nedovolí, mal som problém aj s obyčajnými činnosťami, ruku by som si už len zničil. Niekedy ma pravé zápästie bolí aj pri písaní, dokonca nemôžem poriadne strieľať ani vtedy, keď hrám hokej so synom len s loptičkou. Nemôžem ani otvárať uhorky. Toto zranenie ma začalo trápiť v roku 2013, keď som so Chicagom vyhral Stanleyho pohár. V zápästí nemám chrupavky, takže mi trie kosť o kosť, čo veľmi bolí. Možno som mal skončiť už skôr a zápästie by už nebolo v takom zlom stave. Bol som však zvyknutý hrať s bolesťou, tak mi to až tak neprekážalo.

Pamätáte sa na moment, keď ste si prvýkrát povedali, že už nie ste hokejista?

Keď som išiel od lekára, ktorý mi otvorene povedal, čo nie je v mojom zápästí a čo by v ňom malo byť. Nebola šanca, aby som mohol hrať, vtedy som si uvedomil, že je koniec. Aj tak som dosť dlho nadsluhoval, nad koncom som rozmýšľal aj rok predtým. Je ľahšie skončiť, keď už nemôžem pokračovať pre zdravie. S kamarátom, bývalým hokejistom, sme sa bavili, že hokej máme tak radi, že nám musí vypnúť telo, inak by sme hrali až do päťdesiatky.

Posledné tri sezóny ste odohrali na Slovensku. Bolo to v niečom jednoduchšie?

Nie, ale bolo to iné. Z troch sezón som dve začal neskôr. Pokiaľ ide o snahu, nikdy som to nebral na ľahkú váhu. Vnímal som, že v šatni som bol vzor pre mladých hráčov. Ak by som to nebral vážne, dal by som im zlý signál.

Stále žijem v bubline

Čo ste robili posledný rok, počas ktorého ste už nehrali hokej?

Rovno poviem, že s tým musím prestať. Keď som bol aktívny hráč, správne som jedol, správne spal, správne oddychoval, to všetko som porušil. Chodím spávať, ako sa mi chce, často som nevyspatý, ale je to jedno, lebo ráno nemusím trénovať. Jem, ako chcem, našťastie mi však chutia šaláty a zdravé veci, no som na sladkosti a neobmedzujem sa. Už sa tak o seba nestarám, a ak to takto pôjde ďalej, bude to problém. Z tej apatie sa musím vrátiť späť na zem, veď mám pred sebou ešte polovicu života a treba sa o seba starať nielen kvôli hokeju, ale aj kvôli zdraviu.

Už ste stihli pribrať?

To nie, zatiaľ mám dobrý metabolizmus. Ubúdajú mi svaly, ktoré sa menia na tuk. Hmotnosť je relatívne rovnaká. Keď sa to zvrtne a bude už len tuk, budem musieť začať fungovať normálnejšie.

Pred pár rokmi ste mi v rozhovore povedali, že hokejisti žijú v bubline. Tá vaša už praskla?

Som v nej stále.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

MS v hokeji

Rozhovory

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto – TASR/AP