Denník N

Päť najlepších hier uplynulej divadelnej sezóny a jedna európska premiéra

Z predstavenia Jestvuje krajina menom víkend? Foto - Michal Lašut
Z predstavenia Jestvuje krajina menom víkend? Foto – Michal Lašut

V bratislavskom A4 – priestore súčasnej kultúry sa od piatka do nedele uskutoční festival Ochotníci.

Šesť inscenácií v podaní špičkových slovenských ochotníckych súborov prináša festival Ochotníci, ktorý sa uskutoční od 28. do 30. septembra v bratislavskom A4 – priestore súčasnej kultúry. Ako uviedla PR manažérka festivalu Mária Hejtmánková, ide o päť najlepších predstavení uplynulej sezóny a ako bonus jednu premiéru.

Návrat do sedemdesiatych rokov

„Práve som sa zavrela na dámskom záchode, aby som si pichla, keď tu zrazu skočil niekto zhora cez priečku rovno na mňa. Krivák. Vedela som už z iných historiek, že to takto robí: čaká na dámskom záchode, kým nepríde heráčka s háčikom. A takisto som vedela, aký vie byť brutálny. Dala som mu hneď svoju striekačku a fet,“ píše sa v knihe My deti zo stanice ZOO. Napísala ju istá Christiane F. v spolupráci s dvoma nemeckými novinármi, opisuje v nej svoj tínedžerský príbeh zo západného Berlína 70. rokov a knihu poznáme aj v slovenskom preklade.

Tá oslovila aj absolventa pražskej DAMU Šimona Spišáka, ktorý ju prepracoval do divadelnej podoby a naštudoval s nitrianskym súborom Slúchadlo, ktorý má už skúsenosti s inscenovaním Shakespeara, Ionesca či Márqueza.

Inscenáciu My deti zo stanice ZOO sa organizátori festivalu rozhodli zaradiť na úvod trojdňovej prehliadky v piatok o 18.30 h.

Zemplínsky dialekt

Druhým predstavením úvodného dňa (20.30 h) bude komédia o novej komunikácii a starých (večných) problémoch „Cicho, bo skajpujem s dzifku!“. Vznikla ako reakcia na súčasný život v rodinách na východnom Slovensku (ako aj v mnohých iných postsocialistických krajinách), keď žijú ekonomickou migráciou rozdelené rodiny tisícky kilometrov od seba, a predsa spolu komunikujú a riešia tie isté absurdné situácie, akoby žili spolu.

Pôvodnú hru Jozefa Jenča, ktorý si ju aj režíroval, uvedie KĽUD (Kladzianske ľudové divadlo), divadlo zameriavajúce sa na autorské hry z prostredia súčasnej dediny či malomesta, v pôvodnom zemplínskom dialekte.

Sarkastický Ravenhill

Druhý deň festivalu sa v „áštvorke“ predstavia hry významných zahraničných autorov. Najskôr o 18.30 h uvedie divadelný súbor Apostrop z Liptovského Mikuláša, ktorý založil a vedie Ján Kuráň, dielo Marka Ravenhilla Bazén. Pôvodne nostalgické stretnutie skupiny priateľov po rokoch je hneď na začiatku narušené nehodou ich hostiteľky, ktorá sa na niekoľko týždňov ocitne v kóme.

V nemocničnej izbe skupina kontroverzných umelcov neodolá a začne tvoriť, pretože „objekt umenia“ leží priamo pred nimi.

Európska premiéra faerskej hry

Ružomberské divadlo RosaThea uvedie v sobotu večer v európskej premiére hru najvýznamnejšieho faerského dramatika Jóanesa Nielsena „Jestvuje krajina menom víkend?“. Hlavná postava Jóhanna sa v psychiatrickej liečebni snaží prekonať traumatický zážitok zo zranenia svojej dcéry. Trápi ju prízrak, Sedliak – faerský národný hrdina a básnik. Na oddelení sa stretáva s ďalšími pacientmi, ktorí postupne odkrývajú príbehy vlastných neľahkých osudov.

Mikrosvet liečebne možno chápať aj ako parodický obraz faerskej spoločnosti, ktorá má mnohé paralely aj so svetom okolo nás.

Správa o stave bodu G

Záverečný deň festivalu sa o 18.30 h začne vystúpením divadelného súboru Daxner z Tisovca, ktorý uvedie Správu o stave bodu G (scenár a réžia Martin Hodoň). Inscenácia vypovedá prostredníctvom autentických svedectiev konkrétnych ľudí o identite tisovského človeka a gemerského prostredia, podliehajúcich vzájomnej determinácii. Autentické, ale aj lokálne mýtické príbehy zachytávajú neviditeľný proces pohybu a myšlienok v priestore, v ktorom sa stretáva minulosť so súčasnosťou.

Správa o stave dnešného Tisovčana preveruje, no zároveň odráža realitu človeka v kontexte súčasných slovenských dejín.

Tragédia i groteskno v jednom

Vyvrcholením festivalu Ochotníci bude inscenácia trnavského DISK-u Chodník v réžii Blaha Uhlára. Scenár, ako je to u Uhlára viac-menej samozrejmosťou, vznikal metódou kolektívnej tvorby. Chodníkom kráčajú ľudia k sebe i od seba. Približovanie a vzďaľovanie sa ľudí, variácie na partnerský život sú základným motívom predstavenia. Vzťahy sú agresívne až brutálne, ale aj krehké a povznášajúce. Náhle porozumenie až súzvuk duší vystrieda bolestný rozchod. Tragédia a groteskno sa spájajú do uceleného komunikatívneho tvaru.

Ako dodáva Mária Hejtmánková, typický humor Blaha Uhlára a DISK-u stále baví. „Nie kvôli vulgárnosti, ale vďaka presnému odpozorovaniu života a jeho pretvoreniu na javiskový vtip. Chodník je predstavenie, v ktorom sa skrýva jedno prekvapenie za druhým.“

Teraz najčítanejšie