Denník N

Rok po… a niektorí úradníci majú stále priveľké kancelárie

Ilustrácia - Fotolia
Ilustrácia – Fotolia

Po roku sme opätovne zisťovali efektivitu užívania kancelárskych priestorov na ministerstve kultúry, výsledky sú nelichotivé.

Veronika Prachárová je riaditeľkou a Juraj Kačur junior výskumníkom Inštitútu SGI

Nehnuteľnosti tvoria výraznú časť štátneho majetku, no informácie o nich sú značne obmedzené. Netransparentnosť však nie je jediným problémom. Ako sme v Inštitúte SGI už pred rokom ilustrovali na príklade troch ministerstiev – kultúry, hospodárstva a financií – efektivita využitia kancelárskych priestorov značne pokrivkáva. Najslabšie výsledky vtedy dosiahlo ministerstvo kultúry. Ako sa mu darí teraz?

Už v minulosti sme poukázali na to, že netransparentnosť vo vlastníctve nehnuteľností, ako aj v ich využívaní a prenajímaní, vytvára priestor na plytvanie s verejnými prostriedkami. Hoci na Slovensku existuje verejne dostupná Centrálna evidencia majetku (CEM), pri snahe získať z nej informácie človek narazí hneď na dva zásadné problémy.

Stále nemáme dosť  informácií

Prvým je, že v CEM sa dajú síce zistiť základné informácie o type nehnuteľnosti, adrese, výmere či iných užívateľoch, no o počte zamestnancov či kancelárií alebo o výmere komunikačných a kancelárskych priestorov sa nedozviete nič. Rovnako by ste márne hľadali informácie o cenách nájmov platených tretími stranami či o cenách za upratovacie a strážne služby.

Na základe zverejnených údajov sa teda nedá posúdiť, nakoľko sa štátom spravované budovy užívajú efektívne a hospodárne. Štát by pritom údaje napr. o nákladoch na energie mal mať zhromaždené na jednom mieste, nakoľko ministerstvo dopravy každoročne vypracúva plán obnovy relevantných budov za účelom zlepšenia ich energetickej hospodárnosti. Naliehavosť podčiarkuje fakt, že mnohé objekty sú podľa správy NKÚ v zlom až havarijnom stave. V roku 2018 vláda schválila obnovu až 27 nehnuteľností v pôsobnosti ministerstiev za vyše 9 miliónov eur.

Druhým, o dosť závažnejším problémom je nejednotnosť medzi informáciami poskytnutými priamo správcami nehnuteľností a tými zverejnenými v CEM. Ministerstvo kultúry napríklad uviedlo v odpovedi na našu infožiadosť v jednom prípade inú adresu nehnuteľnosti, ako bola uvedená v evidencii, a pri dvoch nehnuteľnostiach iný dátum nadobudnutia správy.

Čo je však zásadnejšie, pri hlavnej administratívnej budove ministerstva sa avizovala úplne iná výmera celkovej podlahovej plochy (rozdiel 2017,77 m²), podlahovej plochy v správe správcu (rozdiel 2017,77 m²), ako aj plochy v užívaní iných (rozdiel 149,92 m²).

O presnosti dát, ktoré štát zverejňuje v CEM, sa preto dá pochybovať. Štátne inštitúcie navyše doposiaľ nemuseli za neúplné či nepresné údaje čeliť žiadnym sankciám. Podľa odpovede na našu žiadosť o sprístupnenie informácií totiž ministerstvo financií v tejto súvislosti doposiaľ neudelilo žiadnu pokutu, hoci mu to zákon o správe majetku štátu umožňuje.

V prostredí nekvalitných informácií a chýbajúcej kontroly môže dochádzať k nevýhodným predajom, či rovno k prekvitaniu korupčného správania. V nedávnej minulosti sme sa mohli napríklad dočítať, že Lesy SR, Národná banka Slovenska, Železnice Slovenskej republiky, ale aj samosprávy predávali nehnuteľnosti výrazne pod cenu.

Na jedného zamestnanca jedna kancelária

Pri zhodnotení efektívnosti využitia priestorov ministerstvom kultúry sme sa rovnako ako minulý rok zamerali na jeho hlavnú budovu na Námestí SNP v Bratislave. A tak ako minulý rok sa ukázalo, že na jednu kanceláriu priemerne pripadá iba jeden zamestnanec. Navyše, podľa informácií poskytnutých ministerstvom sú momentálne využiteľné všetky kancelárske priestory v budove. Akékoľvek skreslenie našich ukazovateľov sa dá preto vylúčiť.

Uvedené informácie samy osebe naznačujú problém. Pozreli sme sa však aj na alternatívny ukazovateľ efektívnosti, a to na priemernú kancelársku plochu na jedného zamestnanca. Aj v tomto prípade nedošlo k zmene a v sídle ministerstva kultúry pripadá na jedného zamestnanca približne 23 m² čistej kancelárskej plochy.

Ide o extrémne štedrú výmeru, nakoľko, pre porovnanie, v súkromnom sektore sa môže na Slovensku pohybovať kancelárska plocha pripadajúca na jedného zamestnanca za využitia open space priestorov na úrovni 8 m² a priemerná plocha mierne členeného priestoru, spolu s plochou kancelárskych koridorov, zasadačiek a kancelárií na úrovni 10 až 11 m².

Úroveň nad 15 m² dosahujú samostatné kancelárie vyčlenené pre vrcholný manažment firiem. Nedobre vyzerá aj komparácia s verejným sektorom inej krajiny – vo Veľkej Británii je cieľom úroveň 8 m² kancelárskej plochy na štátneho zamestnanca, pričom za obdobie 2016 – 2017 nadobudol tento ukazovateľ reálnu hodnotu 9,9 m².

Pohyb v otázke nehnuteľností?

Ministerstvo kultúry v reakcii na naše zistenia zdôraznilo, že v prípade jeho hlavného sídla na Námestí SNP v Bratislave ide o kultúrnu pamiatku z 20. rokov, pôvodne určenú na polyfunkčnú prevádzku banky. Práve do tejto podoby bol objekt zrekonštruovaný v priebehu 90. rokov.

„Z uvedeného dôvodu sú v budove veľké miestnosti (kancelárie) a budova je sídlom ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, a preto vychádza na jedného zamestnanca cca 24 m²”. píše sa v stanovisku ministerstva. To pripravuje súpis a podrobnú analýzu sídelných budov v rámci celého rezortu a na jej základe údajne pristúpi k návrhu opatrení týkajúcich sa okrem iného aj vyťaženosti kancelárskych priestorov.

Reakciu ministerstva nepovažujeme za úplne dostatočnú. Ak má rezort veľké kancelárie, nemôže napríklad koncentrovať viac zamestnancov do menšieho počtu kancelárií? Prebytočný priestor by sa potom dal využiť iným spôsobom, napr. poskytnutím organizáciám spadajúcim pod rezort. Ako sme uviedli vyššie, podľa odpovede na našu žiadosť o informácie ministerstvo môže využívať všetky kancelárske priestory v budove, pred efektivitou teda skôr uprednostňuje priestrannosť.

Stanovisko ministerstva kultúry naznačuje aký-taký záujem o problematiku nehnuteľností. Kľúčovým však v budúcnosti bude to, či štát pristúpi v správe svojho majetku k presadzovaniu jednotného strategického prístupu, alebo či pozitívne zmeny ostanú na vlastnej iniciatíve rezortov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie