Tomáš Kolár
Výskumníci z univerzity v Essexe porovnali telesnú zdatnosť 10-ročných detí v rokoch 1998 a 2014. Zistili, že v roku 2014 boli deti vyššie a aj mali vyššiu hmotnosť ako v roku 1998.
Pretože boli deti vyššie ako v minulosti, vedci predpokladali, že budú aj telesne zdatnejšie, no ukázalo sa, že sila a výdrž detí sa v priebehu šestnástich rokoch postupne znižovala.
Vyplýva to z výskumu, ktorý vyšiel v časopise Journal of Science and Medicine in Sport.
Hlavný autor štúdie Gavin Sandercock v správe univerzity komentoval hlavné zistenia takto: „Každý rok sme zaznamenali nižšiu telesnú kondíciu, čo naznačuje, že deti cvičia čoraz menej. Neaktívny životný štýl predstavuje zdravotné riziko, ale telesná zdatnosť je najlepším meradlom zdravia v detstve, dospievaní až do dospelosti. Zlá kondícia a nečinnosť vedú v dospelosti k mnohým zdravotným problémom.“
Vedci v štúdii opisujú, že merania a testy vykonali na vyše 300 deťoch (chlapcoch i dievčatách) vo veku 10 rokov v britskom meste Chelmsford. „Merali sme výšku, váhu, skok z miesta, stisk ruky, sed-ľah, zhyby u 10-ročných chlapcov a dievčat z Chelmsfordu v roku 1998 (310 detí), v roku 2010 (304 detí) a v roku 2014 (306 detí). Telesnú aktivitu sme vyhodnocovali za roky 2008 a 2014,“ uvádza sa v štúdii.
Rýchly prepad
Počet obéznych detí sa síce v priebehu analyzovaného 16-ročného obdobia veľmi nezmenil (približne o 6 percent), ale výskumníci zaznamenali významný pokles telesných schopností detí.
„Počet obéznych ľudí zostal počas celého 16-ročného obdobia konštantný. Avšak v tom istom období sme zaznamenali 20-percentný pokles sily svalov a 30-percentný pokles odolnosti svalov. Napriek tomu, že 10-ročné deti sú stále vyššie, zistili sme, že sú zároveň aj čoraz slabšie,“ povedal v správe univerzity Sandercock.
Podľa neho je ešte väčším problémom rýchlosť, akou sa situácia s telesnou zdatnosťou detí zhoršuje. „Do roku 2008 sa sila každoročne znižovala o 0,6 percenta, ale táto miera sa v rokoch 2008 až 2014 viac ako zdvojnásobila na 1,6 percenta ročne. Pokles svalovej odolnosti bol v priebehu desaťročia 1998 až 2008 pomerne výrazný, na úrovni 2,5 percenta ročne, ale po roku 2008 sa ešte viac zrýchlil na štyri percentá každý rok,“ dodal Sandercock.
BMI – neefektívny ukazovateľ
Až 80 percent detí malo podľa výsledkov dobrý index telesnej hmotnosti (BMI, z angl. body mass index), ale napriek tomu tretina z nich bola v zlej telesnej kondícii. Naopak, 70 percent detí, ktoré nemali BMI v norme, bolo zdravotne fit.
Preto si Sandercock myslí, že BMI nie je správnym ukazovateľom pri posudzovaní zdravotného stavu ľudí. Index telesnej hmotnosti sa vypočíta tak, že hmotnosť v kilogramoch vydelíme druhou mocninou výšky v metroch. Jeho nevýhodou však je, že neberie do úvahy pomer svalov a tukov.
S týmto názorom súhlasí aj odborník na pohybovú aktivitu Ján Cvečka z Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.
„BMI vôbec nie je správnym ukazovateľom telesnej kondície, pretože nezohľadňuje pomer svalov a tuku. Vrcholoví športovci by mali podľa BMI nadváhu, a pritom majú na sebe len minimum tuku,“ povedal pre Denník N.
Cvečka dodal, že príčinou nárastu problémov s nadváhou u detí je nedostatočný pohyb. „Trávenie voľného času hrá určujúcu úlohu pri problémoch s nadváhou. Neustále vysedávanie detí pred počítačmi, respektíve s mobilnými telefónmi, a nedostatočná športová aktivita vedie k čoraz rozšírenejšiemu problému s nadváhou aj u detí.
Dve hodiny telocviku na slovenských školách je veľmi málo. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by sa deti mali hýbať každý deň aspoň hodinu. Pohyb detí zanedbávajú aj rodičia.“
Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.jsams.2018.07.020
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
