Na veľtrhu s umením Vienna Contemporary, ktorý práve prebieha vo viedenskej Marx-Halle, je napriek blízkosti našich hraníc v pavilónoch vystavujúcich galérií slovenského umenia ako šafranu – diela slovenských výtvarníkov sú roztrúsené najmä po rakúskych, nemeckých či českých galériách, s výnimkou slovenskej galérie Zahorian & Van Espen, ktorá pôsobí aj v Česku a prezentuje autorov z oboch krajín. Slovensko by ste však v zozname účastníckych krajín hľadali márne.

Napriek tomu je práve projekt zo Slovenska jednou z hlavných hviezd programu. Veľtrh, ktorý sa orientuje na región strednej a východnej Európy, tento rok na prehliadku prizval i slovenskú sekciu iniciatívy Tranzit s projektom Nadikhuno muzeumos / Neviditeľné múzeum.

Pavilón Tranzitu skutočne na prvý pohľad čiastočne pripomína múzeum, v ktorom však nenájdete čičmiansky kroj, valašku či iné folklórne motívy, ktorými tak radi prezentujeme Slovensko v zahraničí. Na poličke postavená „kniha“ z dreva divákovi odhalí, prečo je toto múzeum neviditeľné. Je to Zborník nezapísaných rómskych príbehov. Časť prvá.

Projekt iniciovaný slovenským výtvarníkom Otom Hudecom v spolupráci s viacerými rómskymi autorkami a autormi otvára zložité otázky minulého i súčasného postavenia rómskej menšiny na Slovensku, ako aj jej vlastnej histórie, kultúrnej identity či stereotypizácie.

Viedla ho vlastná zvedavosť

Prvá spolupráca Ota Hudeca s rómskou komunitou sa podľa jeho slov začala v roku 2013. „Spolu s Danielou Krajčovou sme v tomto roku začali projekt Karavan. Navštevovali sme s ním rómske osady, dediny a sídliská, kde sme vždy ostali pár dní na jednom mieste a robili sme s deťmi krátke animované workshopy na tému ich vlastného života,“ hovorí Oto Hudec. Videá z týchto workshopov sa taktiež stali súčasťou výstavy a dohromady sprostredkúvajú mozaikovitý obraz o živote rómskeho dieťaťa.

Impulzom k tejto aktivite pre neho bolo najmä rozčarovanie z mainstreamového obrazu o tejto menšine. K tomu, aby šiel medzi Rómov, ho viedla i zvedavosť. „Uvedomil som si, ako málo o nich vieme, a zároveň sme chceli dať slovo aj ľudom z tejto komunity, v tomto prípade deťom.“

Karavan bol na niektorých miestach takou veľkou atrakciou, že