Denník N

Návod, ako pochopiť balkánsku krajinku, ktorá sa chce volať inak, ako môže, a musí sa volať inak, než chce

Najnovšia, desať rokov stará antika v centre Skopje alebo kráľovstvo gýča. Foto N - Andrej Bán
Najnovšia, desať rokov stará antika v centre Skopje alebo kráľovstvo gýča. Foto N – Andrej Bán

Hoci referendum o názve Republika Severné Macedónsko malo nízku účasť, stále však môže koalícia „nakúpiť“ poslancov a zmluvu s Gréckom nakoniec schváliť v parlamente.

Ak politici nemajú dosť odvahy na zásadné rozhodnutia, vyhlásia obvykle referendum. Aj v Macedónsku.

V nedeľu 30. septembra sa v historickom plebiscite rozhodovalo o budúcnosti, pričom politici rafinovane zlúčili dve otázky do jednej. Znela: „Ste za členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii prostredníctvom dohody medzi Macedónskou republikou a Gréckou republikou?“

Podľa výsledkov zverejnených v nedeľu večer malo referendum nízku účasť okolo 36 percent. Premiér Zoran Zaev napriek tomu označil ľudové hlasovanie o novom názve krajiny Republika Severné Macedónsko za platné. Na mene sa dohodli po prelomových vyjednávaniach s Gréckom. Ak túto dohodu však opozícia zamietne, Zaev vyhlási predčasné voľby.

Bojovníci za identitu

Deň „D“, nedeľa 30. septembra. Severozápad Macedónska pôsobí, akoby tu Milčo Mančevski iba včera natáčal skvelý film Pred dažďom. Pribudli polia solárnych elektrární, medzi kukuricou behajú pastierski šarplaninskí psi (rovnomenné pohorie na hranici s Kosovom je naľavo). V albánskych dedinách pília chlapi pred zimou drevo. Ani v čisto macedónskej štvortisícovej Brvenici obyvateľov referendum, zdá sa, netrápi.

„Účasť je iba okolo 15 percent,“ opakujú mi o 14.30 členovia volebných komisií v škole.

Primátor Gostivaru Arben Taravari hlasuje. Foto N – Andrej Bán

Referendum v Gostivare. Foto N – Andrej Bán

Čakanie na výsledky v presscentre. Foto N – Andrej Bán

Obvykle, aby bolo referendum platné, musí prísť aspoň 50 percent oprávnených voličov. Lenže ako? Je to takmer vylúčené, pretože 700-tisíc macedónskych gastarbajtrov, teda viac ako tretina celej dospelej populácie, odišlo za prácou na Západ. V stanovenom termíne sa uchádzalo o možnosť v referende hlasovať iba 2-tisíc z nich.

Brvenicu nedávno „preslávila“ televízna reportáž, podľa ktorej sa tu sformovalo akési kresťanské bratstvo, samozvaní slovanskí vlastenci mali údajne vybudovať v centre mesta vežu, Rusi im pred polrokom údajne ponúkli zbrane. Miestni jeden za druhým mykajú ramenom, že o ničom takom netušia.

„Referendum bojkotujeme. Nechceme byť obeťou globalizácie, ktorá ničí identitu národov. My za našu identitu bojujeme od 17. storočia proti Turkom. Trump je správny! A Putin tiež!“ kričí v miestnej krčme chlap v maskáčoch. Druhý zazerá. Opakuje, aby som vypadol. Zanechávam macedónskych kotlebovcov, aby udatne bojovali za svoju identitu – pálenkou a pivom.

V meste duchov

Pred dvomi hodinami som bol v prevažne Albáncami obývanom Gostivare. Je vyľudnený, pripomína mesto duchov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Severné Macedónsko

Svet

Teraz najčítanejšie