Argentína: dvesto rokov zlyhania

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Za dvesto rokov svojej histórie zaznamenala Argentína osem štátnych bankrotov. To je veľa aj na Južnú Ameriku. Len za posledných 60 rokov zažila dve epizódy hyperinflácie a dvadsať stabilizačných záchranných programov Medzinárodného menového fondu (MMF).

Argentína bola kedysi veľkou nádejou svetovej ekonomiky. Absorbovala veľký počet európskych, najmä talianskych a španielskych imigrantov. Už začiatkom 20. storočia patrila k desiatke najrozvinutejších krajín sveta. Bohatla na exportoch mäsa a surovín. Darilo sa jej najmä počas dvoch svetových vojen, ktorých sa nezúčastnila, ale dobre na nich zarobila. Povojnová história Argentíny však už vyzerala inak. Bola panoptikom operetných diktátorov, ľavicových demagógov, pravicových generálov a neúspešných neoliberálnych reformátorov.

Mimochodom, záchranný program z roku 2001 bol príčinou najväčšieho bankrotu v dejinách sveta. V 90. rokoch poradil MMF Argentíne, aby kurz národnej meny (argentínskeho pesa) pevne naviazal na dolár. Rada bola mienená dobre. Jej účelom bolo skrotiť rýchly rast cien a vytvoriť priaznivé podmienky pre ekonomický rast.

Argentína však zafixovala kurz pesa voči doláru práve v čase, keď dolár extréme posilnil voči iným menám. V dôsledku silného dolára sa argentínske tovary stali nepredajné. Firmy aj štát prišli o príjmy a krajina vstúpila v roku 2001 do bankrotu. Ten vyústil do nesplatenia dlhu vo výške 100 miliárd dolárov a 25-percentnej nezamestnanosti. Podiel obyvateľstva žijúceho pod hranicou chudoby za dva roky po bankrote vystúpil z 36 na 57 percent.

Manželia v úrade

V rokoch 2003-2006 vládol v Argentíne prezident, sociálny demokrat, Néstor Kirchner. Podarilo sa mu oživiť ekonomiku, najmä vďaka rastúcim exportom sóje. Kirchner taktiež splatil časť zahraničného dlhu a Argentína sa vrátila na medzinárodné finančné trhy. Za jeho vlády však znovu rástla inflácia. Úrok z