Slovenskí vedci objavili v Guatemale 5 000 terasových polí Mayov a publikovali v top časopise

Vo svojej kancelárii má chrániče na nohy proti jedovatým hadom alebo mačety, aby sa presekal hustým pralesom.

Netradičný výstroj nemá geoinformatik Tibor Lieskovský na okrasu. V marci si ho opäť zbalí a vydá sa do Guatemaly, aby v miestnom pralese pokračoval vo výskume mayskej civilizácie.

Vedec pôsobí na Katedre geodetických základov Slovenskej technickej univerzity a do exotickej krajiny v Strednej Amerike chodí opakovane od roku 2013.

Prečítajte si

Slovenský mayológ publikoval v časopise Science: Po španielsky ma naučili Mayovia

Významný časopis

Minulý týždeň mu s početným tímom kolegov vyšiel článok v časopise Science. Boli medzi nimi aj dvaja odborníci z Katedry porovnávacej religionistiky UK, Milan Kováč a Tomáš Drápela.

Nie je celkom bežné, aby slovenskí vedci publikovali v Science, obzvlášť tí spoločenskovední. Lebo Science je spolu s Nature medzi vedeckými magazínmi to, čo je Sagan v cyklistike a Messi vo futbale. Jednoducho špička.

Trio vedcov zo slovenských univerzít bolo súčasťou medzinárodného projektu na výskum Mayov.

Početný tím vedcov zmapoval necelých 2200 štvorcových kilometrov územia a identifikoval na ňom viac ako 61-tisíc stavieb – polia, domy, pyramídy či vodné nádrže.

„Na 160 štvorcových kilometroch vo Uaxactune, kde skúmal náš tím, sme našli 11-tisíc štruktúr,“ dodal Lieskovský.

Mayskú ríšu tvorili početné mayské etniká, ktoré žili na území dnešného Mexika, Guatemaly, Belize, El Salvadoru a Hondurasu.

Dejiny Mayov delíme do štyroch období:

• archaické (pred 2000 p. n. l.)
• predklasické (cca 2000 p. n. l. – 250 n. l.)
• klasické (250 n. l. – 909 n. l.)
• poklasické (909 n. l. – 1521 n. l.)

Krajina kompletne prerobená človekom

Autori novej štúdie zistili, že v klasickom období medzi rokmi 250 až 909 žilo na celkovej ploche okolo 95-tisíc štvorcových kilometrov 7 až 11 miliónov Mayov. To znamená, že hustota osídlenia sa podobala na dnešnú hustotu obyvateľstva Slovenska.