Jeden pás, jedna cesta a jeden milión Ujgurov v prevýchovných táboroch
Pekinská vláda spustila v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang v západnej Číne rozsiahlu represívnu kampaň.
Autor je sinológ a tibetológ
Čínska politika v Sin-ťiangu je už desaťročia v mnohom podobná systematickému potláčaniu národnostných, náboženských a ľudských práv v Tibete, ale až donedávna sa o prenasledovanie Ujgurov zahraničné médiá a ani politici nezaujímali. Ujguri nemajú svojho dalajlámu, ktorý by o ich situácii mohol hovoriť na medzinárodných fórach a navyše majú tú „smolu“, že vyznávajú islam.
Územie dnešného Sin-ťiangu sa dostalo pod akú-takú čínsku kontrolu roku 1759, keď mandžuská dynastia Čching porazila miestnych mongolských vládcov. Sin-ťiang („nové pohraničie“) sa roku 1884 stal čchingskou provinciou, ale po zániku dynastie roku 1911 novozaložená Čínska republika vyhlásila Sin-ťiang za súčasť svojho územia. V skutočnosti tam však autonómne vládli Číne viac či menej lojálni guvernéri, ktorí v istých obdobiach mali oveľa bližšie k Moskve ako k Pekingu a museli čeliť vzburám niektorých častí provincie, v ktorých sa miestne ujgurské elity usilovali založiť vlastné, nezávislé štáty.
Keď sa Sin-ťiang roku 1949 stal súčasťou Čínskej ľudovej republiky, vláda v Pekingu začala s politikou systematického presídľovania Číňanov do strategicky citlivého pohraničného regiónu, ich počet sa zvýšil z vtedajších štyroch percent na dnešných 50 percent. Približne 10 miliónov Ujgurov sa v Sin-ťiangu ocitlo v postavení menšiny.
Obdobie vlády Mao Ce-tunga prinieslo Sin-ťiangu (a celej Číne) sériu politických kampaní a tragických represálií, ktorých vrcholom bola takzvaná Kultúrna revolúcia (1966–1976). Postmaoistické uvoľnenie 80. rokov viedlo v Sin-ťiangu (i v Tibete) k náboženskej obnove a návratu k vlastnej identite. Ujguri, hovoriaci turkickým jazykom, používajúci arabské písmo a kultúrne oveľa bližší napríklad Uzbekom či Kazachom ako Číňanom, začali v 90. rokoch formulovať aj svoje politické požiadavky. Čínska vláda všetky prejavy nespokojnosti potláčala a postupne zvyšovala tlak na ujgurskú spoločnosť.
Špirála represie
Po 11. septembri 2001 Peking pod zámienkou vojny proti terorizmu spustil v Sin-ťiangu kampaň proti takzvaným trom silám (etnický separatizmus,
