Nobelovku za chémiu udelili riadenej evolúcii enzýmov a fágovému displeju
Ocenenie dostali traja vedci, medzi nimi aj Frances Arnoldová za riadenú evolúciu, ktorá Nobelovu cenu za chémiu dostala ako piata žena v histórii. Ďalších dvoch vedcov ocenili za metódu takzvaného fágového displeja. Z 15 najpredávanejších liečiv na svete je až 11 pripravených touto metódou.
Švédska akadémia vied ocenila v stredu Nobelovou cenou za chémiu výskum v oblasti využívania sily evolúcie.
Polovicu si odniesla Frances Arnoldová za vývoj takzvanej „riadenej evolúcie enzýmov“, druhú polovicu si rozdelili George Smith a Gregory Winter za fágový displej peptidov a protilátok.
Ocenenie Frances Arnoldovej sme v Denníku N správne predpovedali už v roku 2016. Ide doteraz o len piatu ženu ocenenú nobelovkou za chémiu.
S využitím riadenej evolúcie dokážeme pripraviť enzýmy, ktoré postupne nahradia inak toxické katalyzátory využívané v priemyselných procesoch.
Fágový displej zase umožňuje prípravu ľudských protilátok s natoľko vysokou afinitou a špecificitou, že ich počas liečby stačí použiť veľmi málo. To zvyšuje nielen efektivitu, ale aj znižuje vedľajšie účinky liečby.
Kto uspeje? Budúci týždeň vyhlásia Nobelove ceny
Základy enzymológie
Enzýmy sú bielkoviny, ktoré dokážu katalyzovať (umožniť priebeh) chemickú reakciu. Pozostávajú z dlhých pozapletaných reťazcov vzájomne pospájaných aminokyselín, ktoré sa v prirodzenom prostredí usporiadajú do veľkých 3D molekúl.
Vďaka tomu, že ich tvorí súbor dvadsaťjeden od seba veľmi odlišných aminokyselín, sa vlastnosti bielkovín v ich štruktúre veľmi líšia – na jednom mieste v centre molekuly budú úplne odlišné než na okrajoch.