Ľudia, ktorí majú stravu podobnú stredomorskej, môžu menej trpieť depresiami

Vedci zistili, že spracované potraviny, jedlá bohaté na cukry a tuky, vedú k zápalovým ochoreniam nielen čriev, ale aj celého tela. Z tohto hľadiska má nesprávne stravovanie také následky ako fajčenie, znečistené prostredie, obezita či nedostatok pohybu.

Nové zistenia sú v metaanalýze (analýza predošlých 41 štúdií), ktorá vyšla minulý mesiac v časopise Molecular Psychiatry.

„Existuje strava, ktorá môže vyvolať systémový zápal, čo môže priamo zvýšiť riziko depresie. Chronický zápal môže mať vplyv na duševné zdravie tým, že prenesie do mozgu prozápalové molekuly, ale môže tiež ovplyvniť neurotransmitery (látky prenášajúce informácie medzi neurónmi – pozn. red.) zodpovedné za reguláciu nálady,“ povedala pre britský denník Guardian hlavná autorka novej štúdie Camille Lassalová z University College v Londýne.

Dlhoročný výskum

Výskumníci vychádzali zo štúdií, v ktorých ľudia vypĺňali dotazníky týkajúce sa ich aktuálnych stravovacích návykov.

Tieto dotazníky porovnali so zdravými stravovacími faktormi – ako veľmi sa podobajú stredomorskej strave, zdravej strave založenej na indexe zdravého stravovania (Healthy Eating Index – HEI) či stravovaniu s cieľom zníženia krvného tlaku.  

Väčšina štúdií zaradených do metaanalýzy hodnotila depresiu ľudí tým spôsobom, že sa pýtali na príznaky depresie, aj keď niekoľko z nich definovalo depresiu ako klinickú depresiu diagnostikovanú lekárom.

Z celkového počtu 41 prác, ktoré vedci analyzovali v najnovšej štúdii, vychádzalo 20 štúdií z dlhšieho časového obdobia, pričom výskumníci sledovali ľudí, aby zistili, či sa im po niekoľkých rokoch prejavili symptómy depresie.

Vo zvyšných 21 prierezových prácach hodnotili, či sa symptómy depresie prejavili iba v určitom konkrétnom období.

Vedci priniesli výsledky z oboch typov štúdií, tie dlhodobejšie aj prierezové. Pretože sú tie prvé presnejšie, uvádzame závery iba z nich.

„Tí ľudia, ktorých strava sa najviac podobala stredomorskej, mali o 33 percent menšiu pravdepodobnosť, že budú mať symptómy depresie. Pri protizápalovej strave to bola pravdepodobnosť menšia o 24 percent,“ píše sa v samotnej štúdii.

„Táto rozsiahla štúdia poskytuje ďalšie podporné dôkazy, že konzumácia zdravej stravy môže zlepšiť našu náladu a pomôže s dodaním väčšieho množstva energie. Ide o ďalší z výskumov, ktoré ukazujú, že to, čo jeme, môže mať vplyv na naše duševné zdravie. Stále viac lekárov odporúča svojim pacientom, aby sa pokúsili stravovať rozumne a zmenili životný štýl ako súčasť holistického prístupu k liečbe chronických ochorení, pretože vieme, že to môže mať celý rad pozitívnych účinkov na fyzické a duševné zdravie našich pacientov,“ povedala predsedníčka zväzu britských všeobecných lekárov Helen Stokes-Lampardová.

Nutný ďalší výskum

Podľa Naveeda Sattara z Glasgowskej univerzity potrebujeme viac dôkazov, aby sme mohli povedať, že existuje presvedčivé spojenie medzi zdravou stravou a nižším výskytom depresie.

„Zatiaľ čo zdravšie stravovanie je dobré z mnohých dôvodov, predtým ako by sme povedali, že strava bohatá na rastliny môže zlepšiť duševné zdravie, potrebujeme viac dôkazov. Jediným spôsobom, ako ukázať, či je prepojenie skutočné, je uskutočniť veľké náhodné štúdie s ľuďmi, ktorým hrozí depresia. Na takéto pokusy by bolo nutné vynaložiť značné úsilie, ale zdá sa, že by to za to stálo,“ povedal Sattar pre BBC.

Podľa slovenskej odborníčky na zdravú výživu Kataríny Babinskej z Fyziologického ústavu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave stravovanie síce nehrá kľúčovú úlohu pri depresiách, ale nemožno to podceniť.

„Z hľadiska výživy, ktorej sa venujem, tvrdím, že na vzniku depresie sa podieľajú iné, podstatnejšie rizikové faktory, než je výživa. Nové vedecké poznatky však poukázali na vzťah medzi funkciou tráviacej sústavy a mozgu (takzvaná os črevo-mozog). To znamená, že skúmanie súvislostí medzi výživou a mozgom má racionálnu podstatu. Zdá sa, že úlohu môže hrať aj typ mikroorganizmov, ktoré osídľujú črevo, ovplyvňujú trávenie, imunitný systém a dokážu posielať signály smerom do centrálnej nervovej sústavy,“ povedala pre Denník N.

Babinská dodala: „Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny, ryby, olivový olej a mliečne výrobky s nižším obsahom tuku znižuje riziko depresie. Naopak, vysoký príjem červeného mäsa a mäsových výrobkov, mastných pokrmov a sladkostí súvisí so zvýšením rizika vzniku depresií. Objasnenie vzťahov medzi depresiou a výživou si však vyžaduje ďalšie skúmanie.“

Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41380-018-0237-8