Denník N

Jeden lietal za slovenský štát, druhý na strane Spojencov. Príbeh dvoch výborných stíhačov

Dva príbehy slovenských stíhacích letcov sú si v jednom podobné – oba hovoria o dobrých pilotoch. Ale kým jeden lietal v službách vojnovej Slovenskej republiky, druhý bojoval na strane Spojencov.

Podobizeň Otta Smika na vojenskom Albatrose. FOTO - TASR
Podobizeň Otta Smika na vojenskom Albatrose. Foto – TASR

Obaja boli mladí a mimoriadne úspešní. Obaja mali slovenské korene a obaja lietali ako stíhací piloti. No bojovali na opačných stranách.

Otto Smik – hrdina západného odboja, letecké eso v službách Britského kráľovského letectva RAF a tragická obeť nemeckých zbraní.

Ján Režňák – skvelý stíhač v službách vojnového slovenského štátu, ktorý sa preslávil na nemeckých lietadlách a dožil sa pokojného dôchodku.

Otto Smik. FOTO - Česká Televízia
Otto Smik. Foto – Česká televízia

Začiatky

Keď sa koncom 30. rokov začalo schyľovať k ďalšej vojne, Československo vyhlásilo veľký výcvikový program Tisíc pilotov pre republiku. Prihlásil sa doň aj Ján Režňák. Výcvik úspešne dokončil, ale už v službách celkom inej republiky. V decembri 1939 nastúpil ako čerstvo povýšený slobodník k 13. stíhacej letke v Piešťanoch.

Otto Smik sa nenarodil na Slovensku. Jeho otec Rudolf počas 1. svetovej vojny padol do ruského zajatia a na východe zostal. Usadil sa v Gruzínsku, kde si našiel ženu, budúcu Ottovu mamu. Bola dcérou cárskeho dôstojníka, pôvodom Židovka. Rodina sa v roku 1934 usadila v Bratislave. Otto bol od Režňáka o tri roky mladší, na vojenský výc­vik bol preto primladý, ale lietal na klzákoch.

Ján Rezňák. FOTO - WIKIPEDIA
Ján Režňák. Foto – Wikipedia

1940

Už v roku 1939 z republiky utieklo viacero letcov lojálnych Československu. Medzi nimi aj veliteľ vojenského letectva Ján Ambruš. Asi najznámejší je hromadný úlet štyroch lietadiel a ôsmich letcov z Piešťan 7. júna 1939. Ján Režňák na nič také nepomýšľal a po celý rok 1940 sa venoval výcviku.

Smik zo Slovenska utiekol 18. marca. Cez Maďarsko (kde ho na chvíľu zatkli), Juhosláviu a Blízky východ sa do Francúzska dostal až tesne pred jeho pádom, preto vzápätí pokračoval do Británie. S mnohými ďalšími československými vojakmi sa na lodi dostal do Liverpoolu a presne mesiac po nalodení bol 24. júla prijatý do RAF.

Pamätník Otta Smika. FOTO - TASR
Pamätník Otta Smika. Foto – TASR

1941

Až do septembra sa Smik ako vojak v najnižšej hodnosti pohyboval medzi čs. leteckým depom v Cosforde a rôznymi kurzami. Na jeseň ho kráľovské letectvo poslalo do Kanady. V bezpečí opačnej strany Atlantiku Briti školili svojich pilotov.

Režňák mal za sebou omnoho dobrodružnejší rok. V júni Nemecko prepadlo Sovietsky zväz a Slovensko tiahlo do vojny spolu s ním. Okrem pozemných jednotiek išli do boja aj letci, na zastaraných strojoch československej výroby. Konkrétne Režňák ako stíhač bojoval na ladnom dvojplošníku Avia B-534.

Počas prvého pôsobenia na fronte nič nenasvedčovalo tomu, že vynikne. Najviac sa zviditeľnil, keď v júli zaútočil na maďarskú – teda spojeneckú stíhačku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

2. svetová vojna

Slovensko

Teraz najčítanejšie