Vyštudovala umelú inteligenciu, získala grant od NASA a stala sa Učiteľkou Slovenska: Ak je na hodine ticho, niečo je zle

Zuzana Tkáčová (41) vyhrala prvý ročník súťaže Učiteľ Slovenska. Päť rokov učí informatiku a angličtinu na Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach. Vyštudovala odbor umelá inteligencia, ale od základnej školy chcela byť učiteľkou. Venuje sa aj nanotechnológiám – získala učiteľský grant od NASA, vyštudovala nanoedukáciu v USA a neskôr aj bionanotechnológie v Nemecku.

V marci pôjde reprezentovať Slovensko na celosvetovej súťaži učiteľov do Dubaja. Vyhrala spomedzi sto prihlásených učiteľov z celého Slovenska.

Zvažovali ste, či si podáte na Učiteľa Slovenska prihlášku. Báli ste sa?

Zvažovala som, či som dosť dobrá a či viem ponúknuť niečo, čo vie osloviť komisiu, a či týmto môžeme reprezentovať Slovensko. A trošku som sa aj bála.

Čoho?

Či komisia akceptuje postupy, ktoré používam. Je to iné ako učenie na bežných školách.

Ako vyzerá vaša bežná hodina?

Podobá sa na bežnú hodinu tým, že učiteľ je zdroj informácií. On je ten, čo povie žiakom, ako majú veci robiť, čo majú vedieť a čo sa majú naučiť doma. Kontroluje ich a skúša. Na bežných hodinách ale chýba priestor na kreatívnu prácu žiakov. Ten viem nájsť na bádateľských hodinách, ktorým sa venujem.

V čom sú iné?

Zapojení sú najmä žiaci, majú sami skúmať, bádať a hľadať nové poznatky. Možno im to niekedy trvá dlhšie, ale pocit, že to sami objavili, im ukazuje, že niečo objaviť nie je ťažké. A pamätajú si to dlhšie, ako keď im to učiteľ len povie.

Ako to vyzerá na hodine?

Je tam veľa práce v skupine alebo vo dvojici. Žiaci komunikujú – nie je to teda debata učiteľ a žiaci, ale žiaci medzi sebou. Veľa sa rozpráva, je to živá, aktívna hodina a výsledkom sú vlastné prínosy žiakov, vlastný pohľad na danú vec a niekedy aj kreatívne výstupy a konkrétne produkty.

Aké úlohy žiakom dávate?

Napríklad majú programovanie. Študent na začiatku dostane hotový kód programu, kde veľa vecí pozná z predošlých hodín, ale sú tam nové inštrukcie, ktoré zatiaľ nevidel. Musí ich nájsť a spolu so spolužiakom alebo v skupine sa snažia zistiť, skúmať, experimentovať, ako sa zmení správanie toho neznámeho programu. Na základe toho zistí, čo nová inštrukcia robí. A snaží sa potom nájsť, ako to do niečoho iného zakomponovať, aby si overil, či to naozaj funguje tak, ako si myslí.

A čo robí učiteľ?

Je na pozadí, sleduje prácu žiakov a tí sa ho môžu kedykoľvek pýtať, lebo učiteľ je akoby ďalší člen tímu. Pri takejto práci vzniká veľa otázok. Ale väčšinu času pracujú bez učiteľa.

Prekvapili vás niektoré otázky?

Prekvapuje ma, ako vedia prepájať súvislosti, na čo im nedávame pri klasickej hodine priestor. Napríklad, keď robíme 3D tlač a venujeme sa modelovaniu s 3D tlačiarňou, tak im napadla otázka: „Keď si viem vyrobiť vlastný model, vlastnú súčiastku, neskončí to tak, že