Denník N

Vytváral keramiku na pitie aj na pozeranie, chceli ju aj na Západe

FOTO - ADAM ŠAKOVÝ
FOTO – ADAM ŠAKOVÝ

Keramický priemysel u nás dizajnérom veľmi neprial, no vynašli sa.

Slovensko má bohaté ložiská hlín a ílov, napriek tomu je keramický priemysel u nás značne limitovaný. Od minulého storočia až po dnešný deň je situácia pre absolventov odboru keramika rovnaká – možnosť uplatniť svoje návrhy vo výrobe na Slovensku sa rovná nule.

A práve to je, paradoxne, dôvod, prečo u nás vzniklo množstvo vynikajúceho keramického dizajnu. V rámci neho aj súbor fliaš navrhnutých a produkovaných Jurajom Marthom.

V malom, ale veľkolepo

Absencia priemyselnej produkcie podnietila rozmach autorskej malosériovej výroby keramiky. Výnimkou bola od 70. rokov keramická dielňa Slovenského fondu výtvarných umení (SFVU) v Bratislave.

Tu sa realizovalo množstvo návrhov slovenských autorov, ktoré boli ďalej distribuované na domáci a zahraničný trh.

Okrem tejto možnosti nemali keramici inú šancu, ako realizovať svoje nápady, len si výrobu zriadiť svojpomocne vo vlastných ateliéroch. Išlo o nevýhodu, ktorá vyústila do pozitívneho výsledku  – vznikli unikátne limitované dizajnérske série, ktoré by sa vo fabrikách s prísnymi pravidlami výroby nikdy nezrodili. To všetko v réžii samotných autorov, v úlohe výtvarníka a remeselníka v jednom.

FOTO - ADAM ŠAKOVÝ
FOTO – PAVEL JANEK

Slobodný dizajnér

Dizajnérske smerovanie sa objavilo u Juraja Martha už počas štúdia na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Súčasťou jeho absolventskej práce z roku 1964 boli fľaše na liehoviny. Po ukončení školy sa stala primárnou línou jeho diela hlavne sochárska tvorba. Početné dizajnérske dielo však dokazuje, že ani úžitkovú keramiku neodstavil na druhú koľaj. Táto línia jeho tvorby nebola diktovaná zadaním výrobcu, ani obmedzená technologickým vybavením fabriky.

Okrem sady kuchynských dóz, realizovaných v dielňach SFVU, všetky dizajnérske realizácie Juraja Martha prebiehali za stenami vlastného bratislavského ateliéru. Dá sa povedať, že v dizajne keramiky bol Marth úplne slobodný  – navrhoval, čo chcel, a tvoril to, čo uznal za vhodné a užitočné. Po technologickej stránke ho obmedzovala len neposlušná pec s nerovnomernou teplotou výpalu a biedny výber farebných glazúr vo vtedajšom Československu.

Sochárske tvarovanie

Keramika je materiál, ktorý umožňuje tvary relatívne jednoducho multiplikovať, čo je pri výrobe úžitkového predmetu žiadaná vlastnosť. Po precíznej kresbovej príprave autor sám tvoril modely a na ne zhotovil sadrové formy vhodné na odlievanie tekutej keramickej hmoty  – kalu. Jeden tvar tak mohol množiť a kreovať série v niekoľkých desiatkach kusov.

FOTO - ADAM ŠAKOVÝ
FOTO – ADAM ŠAKOVÝ

Téma fľaše bola súčasťou jeho dizajnérskych výstupov až do začiatku 90. rokov 20. storočia. Až dovtedy túto sériu redizajnoval a dopĺňal. Úžitkový predmet Marth vnímal očami sochára, ako objekt – plastiku. Záujem o geometriu a architektúru aplikoval aj na dizajnérske predmety. Od prvých verzií fliaš, vytvorených ešte na škole, sa vydal smerom zjednodušovania tvaru. Objavili sa hrany, kanelúry a ďalšie prvky, ktoré spôsobili, že predmety pripomínajú urbánne stavby.

Vyjadroval sa hlavne prostredníctvom základných farieb – červenej, modrej a žltej, nevyhol sa ani bielej, a zúročil aj optickú čistotu neglazovaného črepu. Simplicitná farebnosť nakoniec dobre doplnila geometrickú skladobnosť tvaru. V závere tak autor získal solitér, ktorý rovnako dobre komunikuje v skupine.

Nezrealizovaná cesta do sveta

Výrobok však nezbavil funkcie. Práve naopak. Tvary sú dizajnované s citom pre detail a zmyslom pre haptiku – majú príjemný rozmer, ktorý dobre padne do ruky. Pre každú verziu fľaše mal na mieru sústružené korkové zátky, kopírujúce hrdlo fľaše po vonkajšom obryse. O kvalitne vykonanej práci svedčí aj záujem zo západu fľaše vyrábať a plniť liehovinami. No v socialistickom štáte nebol výtvarník slobodným subjektom, ktorý by mohol o vlastnej tvorbe samostatne rozhodovať. To mala byť úloha SFVU, ktorý však v tomto prípade spoluprácu nedohodol.

FOTO - PAVEL JANEK
FOTO – PAVEL JANEK

Približne sto kusov fliaš sa začiatkom sedemdesiatych rokov na podnet architekta Svetka dostalo do štátneho účelového zariadenia – hotela Bôrik. Táto kolekcia sa už v hotelovom inventári od rekonštrukcie zariadenia koncom 90. rokov nenachádza. Dizajnérsky odkaz Juraja Martha sa však z našej histórie nevytratil. Je stále aktuálny a hodný pozornosti.

Juraj Marth_foto Pavel Janek

Juraj Marth

Akademický sochár Juraj Marth sa narodil 2. augusta 1939 v Komárne, študoval keramiku na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v Špeciálnom ateliéri keramiky a porcelánu na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Je autorom mnohých keramických diel nielen v oblasti dizajnu, ale hlavne v polohe voľnej sochárskej tvorby, a realizácií v architektúre: reliéfnej steny pre Dom odborov Bratislava (1980), reliéfu pre kúpele Turčianske Teplice (1972), reliéfneho obkladu na budove Čsl. veľvyslanectva v Ulan Bátare v Mongolsku (1983), už neexistujúcej fontány v štátnom konzervatóriu v Košiciach (1972), a taktiež neexistujúcej reliéfnej steny na letisku M. R. Štefánika v Bratislave (1994) atď.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie