Jánovi Figeľovi sa nepodarilo rozptýliť pochybnosti

Autor je verejný teológ

V mojom augustovom článku Mal by Ján Figeľ pokračovať ako vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu? som vyjadril pochybnosť, či Ján Figeľ bol a je tou najvhodnejšou osobou na funkciu osobitného vyslanca. Pochybnosti sa na základe nových informácií potvrdzujú alebo vyvracajú. Keď sa tak stane, môže otáznik na konci vety nahradiť iné interpunkčné znamienko. V tomto texte prezentujem niektoré relevantné informácie, ktoré vedú k záveru, že Jánovi Figeľovi sa zatiaľ nepodarilo pochybnosti rozptýliť.

Začiatkom septembra sa v médiách objavili správy o navrhovaných zmenách v súvislosti s funkciou osobitného vyslanca. Podvýbor pre ľudské práva a príslušná medziskupina Európskeho parlamentu hodnotia prácu Jána Figeľa kladne a podporujú posilnenie jeho funkcie. Vo výročnej správe medziskupiny je uvedené odporúčanie post osobitného vyslanca od jesene 2019 „zviditeľniť“ a poskytnúť mu „adekvátne ľudské a finančné zdroje“. Osobitný vyslanec sa 6. 9. 2018 zúčastnil híringu v Európskom parlamente, ktorý bude o jeho mandáte rozhodovať.

Vzhľadom na posledný vývoj som adresoval Jánovi Figeľovi sériu otázok (odoslaných 9. 9. 2018) v snahe získať informácie, ktoré by pomohli odpovedať na otázku artikulovanú v názve augustového článku. Otázku, ktorá v ostatných týždňoch nabrala a v budúcich ešte naberie na význame a dôležitosti. Nejde tu však len o osobitného vyslanca a kredibilitu jeho úradu. Ide aj o dôveryhodnosť EÚ, ktorá úrad na jeho podnet vytvorila. V októbri si pripomíname Medzinárodný deň náboženskej slobody a to je o dôvod viac na zamyslenie sa nad touto témou.

Krátko po odstúpení z postu predsedu KDH Ján Figeľ v rozhovore pre Denník N uviedol: „Nebojím sa o robotu, skôr je to dôležitá životná križovatka, aby som sa neunáhlil alebo nerozhodol tak, že mi to neumožní vrátiť rodine, čo jej dlhujem za roky neprítomnosti doma.“ Na otázku redaktora, či hľadá niečo „pokojnejšie“, odpovedal: „Áno, aby som mohol byť viac s rodinou… “ Šesť týždňov po tomto vyjadrení sa dozvedáme, že pán Figeľ zaujme – nielen na cestovanie náročnú – funkciu osobitného vyslanca. Na otázku, ako vysvetlí – čo sa javí ako – rozpor medzi slovami a skutkami, som odpoveď nedostal.

V spojitosti s vymenovaním Jána Figeľa do funkcie je dôležité zodpovedať tri kľúčové otázky: či bolo vytvorenie funkcie osobitného vyslanca potrebné, na základe akých kritérií sa uskutočnil výber do funkcie, respektíve či bola vymenovaná najkompetentnejšia osoba, a či bola jasne stanovená agenda a kritériá, podľa ktorých sa bude hodnotiť úspešnosť jej realizácie. Ak niekto označuje Jána Figeľa za „trafikanta“, môže to byť z dôvodu, že minimálne na jednu z uvedených otázok nebol schopný odpovedať afirmatívne.

Odhliadnuc od morálnej stránky veci – keď je politikom, ktorí sú nútení opustiť funkciu na národnej úrovni, ponúknutý významný post v európskych štruktúrach –, v neprospech vymenovania Jána Figeľa hovorili najmä jeho nedostatočné odborné znalosti a skúsenosti v oblasti náboženskej slobody. Nie je známe, že by sa téme v minulosti venoval, na čo poukázala aj Islamská nadácia na Slovensku vo vyhlásení Figeľ nie je známy záujmom o náboženskú slobodu. V jeho prospech hovorili najmä diplomatické skúsenosti.

Proti vytvoreniu funkcie možno uviesť argument, že v súčasnosti existujú nielen na pôde EÚ, ale aj OSN rôzne inštitúcie a komisie zaoberajúce sa otázkou ľudských práv, ktorých komponentom je aj sloboda náboženstva a viery. Navyše, téme náboženskej slobody sa na rôznych úrovniach venujú tímy odborníkov a je na politických lídroch, aby ich teoretické poznatky prenášali do praxe.

Za vytvorenie funkcie hovorí fakt, že EÚ bola doteraz málo aktívna v presadzovaní náboženskej slobody alebo viery mimo svojich hraníc a súčasná situácia si vyžaduje zvýšené úsilie v tejto oblasti. K tomu názoru sa prikláňam, avšak len za predpokladu, že úrad osobitného vyslanca bude mať okrem iného jasnú víziu, agendu a stratégiu, ako aj kritériá výberu a hodnotenia. Ak sa Jánovi Figeľovi podarí taký úrad vytvoriť a etablovať, bude to úspechom.

Okrajová poznámka: hoci nové funkcie by nemali byť udeľované za staré zásluhy, na tieto zásluhy by sme pri komplexnejšom hodnotení politikov nemali zabúdať. Rovnako by sme mali pamätať na zlyhania či kontroverzie, ktoré sú súčasťou ich politického príbehu. Mojím cieľom nie je ponúknuť komplexné hodnotenie politickej kariéry Jána Figeľa, sústreďujem sa výlučne na jeho pôsobenie v súčasnej funkcii.

Ján Figeľ sa od vymenovania do funkcie údajne zúčastnil viac ako 100 podujatí v takmer 30 krajinách sveta. Keďže na oficiálnej stránke osobitného vyslanca sa zoznam väčšiny týchto podujatí nenachádza a ani inde som ho nenašiel, požiadal som o jeho zaslanie, spolu s ďalšími údajmi, z ktorých by bol zrejmý cieľ a výsledok jednotlivých ciest. Zároveň som požiadal, aby osobitný vyslanec uviedol tri najväčšie úspechy svojho doterajšieho pôsobenia, ako aj o odpoveď na to, čo si myslí, že sa dalo urobiť lepšie.

Bol som odkázaný na jeho webovú stránku, profily na sociálnych sieťach a už spomínané dokumenty, ktoré však neposkytujú potrebný typ a kvantitu informácií, na základe ktorých by bolo možné pôsobenie a činnosť osobitného vyslanca objektívne posúdiť. Sporadické krátke správy z navštívených podujatí a fotografie s rôznymi osobnosťami majú svoju hodnotu, sú však príliš málo na to, aby sme na ich základe mohli hodnotiť výkon funkcie alebo ich považovať za výkaz činnosti.

Funkciu osobitného vyslanca a jej výkon sprevádza od počiatku rad nejasností. Nie je napríklad zrejmé, koľko času v jednotlivých mesiacoch strávil výkonom funkcie a ako bol za ňu kompenzovaný. Tieto informácie majú priamy dosah aj na vnímanie funkcie verejnosťou. Na otázky týkajúce sa rozpočtu vyčleneného na funkciu osobitného vyslanca a jeho celkovej kompenzácie Ján Figeľ neodpovedal. Rovnako neodpovedal, o aké navýšenie rozpočtu sa usiluje a ak sa podarí realizovať odporúčania medzikomisie, aké sú jeho ďalšie plány.

Jedna z predložených otázok sa týkala aj úlohy Jána Figeľa pri oslobodení českého kresťanského humanitárneho pracovníka Petra Jaška zo sudánskeho väzenia. Na základe dostupných informácií som nedokázal objektívne určiť, do akej miery angažovanosť osobitného vyslanca prispela k prepusteniu pána Jaška. Ani na túto otázku som od osobitného vyslanca nedostal odpoveď.

Denník N uverejnil 14. 9. 2018 článok Petra Jaška s názvom Ján Figeľ pomohol z väzenia nielen mne, takého vyslanca Únia potrebuje, v ktorom obviňuje moju osobu z ľahkovážneho prístupu k téme a obhajuje činnosť Jána Figeľa, podčiarkujúc angažovanosť osobitného vyslanca pri svojom prepustení. Uzatvára ho veta, ktorá okrem iného ponúka jednoznačnú odpoveď na veľkú otázku, ktorou som otvoril diskutovanú tému: „Keby si Ľubomír Martin Ondrášek dal tú prácu, iste by z verejne dostupných zdrojov získal ďalšie konkrétne informácie o významných aktivitách Jána Figeľa napríklad v juhovýchodnej Ázii a dospel by k názoru, že prvý slovenský predstaviteľ na takomto významnom poste je naozaj človekom na svojom mieste.“

So zreteľom na tvrdenie pána Jaška, že osobitný vyslanec podnikol kroky, ktoré „zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu“, sa zdá zvláštne, že v mnohých jeho predošlých rozhovoroch a vyjadreniach sa meno Jána Figeľa buď neobjavuje vôbec, alebo je zmienené len okrajovo. Rovnaké platí o spravodajstve, ktoré sa venovalo jeho prepusteniu z väzenia. Za zmienku tiež stojí, že hoci bol Petr Jašek v Sudáne väznený štrnásť mesiacov, Ján Figeľ navštívil túto krajinu až po jeho prepustení. Bez zaujímavosti nie je ani fakt, že článok pána Jaška sa objavuje niekoľko dní potom, ako sa s ním Ján Figeľ stretol.

Bezpochyby treba dať osobitnému vyslancovi kredit za jeho angažovanosť v prípade pána Jaška a ďalších väznených osôb. Ak sa preukáže, že táto angažovanosť bola rozdielovým alebo „zásadným“ faktorom pri ich prepustení, bude to okrem iného silný argument pre zachovanie a posilnenie funkcie osobitného vyslanca. Na to, aby sa tak mohlo stať, bude potrebné jasné vyjadrenie Jána Figeľa a ďalších relevantných aktérov, vrátane českého ministerstva zahraničia a diplomatickej komunity.

V jednej veci mám však už dnes jasno: v súvislosti s možnými zmenami vo funkcii osobitného vyslanca by sa mal vytvoriť mechanizmus výberu, ktorý zabezpečí, že funkciu bude vždy zastávať najlepší možný kandidát alebo kandidátka. Ak Jánovi Figeľovi skutočne záleží na medzinárodnej náboženskej slobode – o čom nepochybujem – a má záujem, aby predmetná funkcia bola očistená od podozrení a nálepky „trafika“, mal by sa zasadzovať o to, aby po vypršaní svojho mandátu nebol na túto funkciu opäť jediným kandidátom.