Skúmali vplyv radiácie pri liečbe: žiarenie z röntgenov a cétečiek prináša pacientom viac výhod ako škody

Píše Emily Sohnová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Röntgen na boľavé koleno. Cétečko po zranení hlavy. Mamografia každý rok po päťdesiatke. Pri rutinných zdravotných vyšetreniach sme tak často vystavení radiácii, až človek začne uvažovať, kedy je toho žiarenia už príliš veľa.

Podľa expertov na to neexistuje žiadna univerzálna odpoveď, čiastočne preto, že vplyv radiácie na zdravie sa nedá lineárne zrátať dohromady. Zatiaľ čo o masívnych dávkach radiácie vieme, že sú škodlivé, malé dávky pri rutinných testoch považujeme za bezpečné, najmä v porovnaní s inými metódami liečby, ktoré nepotrebujeme tak dôkladne zvážiť.

„Radiácia prináša isté riziko, no pre medicínu je dôležitá,“ vraví Russ Ritenour, medicínsky fyzik z Univerzity v Južnej Karolíne. „Vo väčšine prípadov je však táto hrozba celkom malá, napríklad v porovnaní s dlhodobým užívaním ibuprofenu alebo podobných liekov.“

Prečítajte si

Pri mŕtvici rozhoduje čas. Keď je neskoro, nepomôžu ani najlepšie medicínske postupy

Ionizujúca radiácia – teda ten typ, ktorý poškodzuje bunky – je bežnou súčasťou života, dokonca aj u tých ľudí, ktorí nikdy neboli u doktora. Kamene a pôda obsahujú rádioaktívny materiál, ktorý sa tak objaví aj v jedle, našich kostiach a vzduchu, ktorý dýchame. Kozmické žiarenie nás zase vystavuje radiácii z vesmíru, vo vyšších nadmorských výškach a v lietadlách môže byť jeho dávka o čosi väčšia.

Väčšina radiácie je z cétečiek

Radiáciu, ktorú absorbujú naše telá, meriame v milisievertoch. Dá sa povedať, že priemerného Američana ročne  zasiahnu približne 3 milisieverty (mSv) prírodného žiarenia. K tomu prirátajte ďalšie 3 milisieverty, ktoré pochádzajú z činnosti uhoľných a atómových elektrární či spotrebičov, akými sú obrazovky televízorov a počítačov. No väčšina žiarenia aj tak pochádza z röntgenových lúčov a cétečiek, vraví Ritenour.

Pri väčšine rutinných diagnostických testov je emitované iba malé množstvo radiácie. Podľa odborníkov z Harvard Medical School pacienta pri röntgene ramena zasiahne 0,001 mSv, pri panoramatickej snímke chrupu 0,01 mSv, pri röntgene hrudníka je to 0,1 mSv a pri mamografii 0,4 mSv. Sú to len odhady, presné čísla sa môžu líšiť v závislosti od použitého prístroja, veľkosti pacienta a ďalších faktorov.

CT snímky, pri ktorých röntgenové lúče skenujú telo viackrát, aby vytvorili prierezový obraz, vyžarujú väčšie dávky radiácie – pri CT hrudníka 7 mSv a pri snímke celého tela až 12 mSv. Vyšetrenie pozitrónovou emisnou tomografiou (PET), pri ktorej je nutné prehltnúť rádioaktívnu substanciu, vystaví človeka dávke 25 mSv.

Údaje z Hirošimy a Nagasaki

Keďže zobrazovacie technológie sú čoraz lacnejšie a dostupnejšie, ľudia podstupujú omnoho viac testov ako v minulosti. V Spojených štátoch pacienti každoročne absolvujú 85 miliónov vyšetrení na centrálnom tomografe, čo je veľký nárast v porovnaní s osemdesiatymi rokmi, keď ich boli ročne približne tri milióny.

Mnohé z týchto testov sú zbytočne rozsiahle, argumentujú výskumníci, ktorí sa snažia vyčísliť, aké riziko predstavuje nárast ionizujúcej radiácie. Vedci z Národného inštitútu rakoviny v štúdii z roku 2009 odhadli, že dve percentá – teda približne 29-tisíc z 1,7 milióna diagnostikovaných prípadov rakoviny v USA v roku 2007 spôsobili cétečká.

Jedny z najkomplexnejších údajov o vplyve radiácie na zdravie pochádzajú z dlhodobých štúdií, ktoré sledovali desiatky tisíc ľudí po tom, ako prežili bombové útoky na mestá Hirošima a Nagasaki v roku 1945. Vystavenie žiareniu so silou tisíc milisievertov podľa štúdie zvýšilo riziko rakoviny o 42 percent a šanca, že človek zomrie na následky rakoviny, stúpla o päť percent.

Riziko sekundárnej rakoviny tiež stúpa s narastajúcimi dávkami radiácie, ktorá sa využíva pri niektorých typoch liečby rakoviny. Toto riziko však občas treba podstúpiť, pretože neurobiť nič by bolo nebezpečnejšie.

Prečítajte si

Čo sa vás môže pýtať lekár, keď za ním prídete s bolesťou hlavy

Bunky sa dokážu zregenerovať

Aké zdravotné následky prináša ožiarenie slabými dávkami, nie je celkom zrejmé. Úrad pre potraviny a liečivá odhaduje, že 10 mSv radiácie, čo je hodnota typická pre CT brušnej dutiny, zvyšuje riziko rakoviny v jednom z dvetisíc prípadov. Keď ide o hodnoty pod 10 mSv, nemáme dostatok dát, aby sme mohli priniesť konkrétne závery. Neexistuje ani žiadne konkrétne číslo, ktoré by určovalo, koľko skenov predstavuje zdravotné riziko.

Podľa Ritenoura majú niektoré časti tela mechanizmy, ktoré dokážu zreparovať bunky poškodené radiáciou. Takže aj keď s každým skenom narastá pravdepodobnosť, že sa problém dostaví, radiácia sa v tele neusádza. Škody sa nehromadia, ako keď nalievate vodu do pohára. Desať mamografií počas jedného dňa preto bude zrejme nebezpečnejších ako jedna mamografia ročne v priebehu desiatich rokov.

„Jediné, čo môžeme povedať, je, že šanca, že sa niečo stane, je veľmi malá,“ vraví o malých dávkach radiácie Ritenour, ktorý pacientom na podobné otázky odpovedá často. „Je to znepokojujúce, nemôžete im len tak povedať, že nebudú mať žiadne problémy.“

Hoci je v týchto prípadoch zdravotné riziko extrémne malé, pre ľudí, ktorí majú obavy, môže byť ťažké strach zracionalizovať. Stále je tu šanca jedna k miliónu, že dostanete rakovinu z röntgenu hrudníka, no podľa Ritenoura je približne rovnaká pravdepodobnosť, že ju dostanete z toxínov v arašidovom masle.

Planý poplach prináša ďalší stres

Keď sa lekári rozhodujú, aký diagnostický test je pre pacienta najlepší, porovnávajú jeho potenciálne benefity so škodami, ktoré by mohol spôsobiť. Pri pacientovi so zlomenou nohou alebo s úlomkom guľky v tele je to rozhodovanie jednoduché.

Omnoho ťažšie je to napríklad pri mamografii, ktorá dokáže u žien odhaliť rakovinu prsníka, no rovnako tak môže vyvolať falošný poplach. Ten nevyhnutne sprevádza strach a úzkosť, navyše ďalšie testovanie prináša ešte viac radiácie.

Hrubý odhad ponúkajú aj rôzne online kalkulačky. Keď som do jednej z nich zadal miesto bydliska, počet nalietaných míľ a ďalšie údaje, dozvedel som sa, že ročne absorbujem približne 318 miliremov, čo je po novom 3,18 mSv.

Keďže podľa Komisie na reguláciu jadrovej energie (NRC) jeden milirem skracuje život o 1,2 minúty, vyzerá to tak, že zomriem o 41 hodín skôr v porovnaní s tým, keby som sa celý život radiácii vyhýbal.

Prečítajte si

Riziko demencie môžete znížiť tým, že starobu budete brať s nadhľadom

Pomer výhod a rizík sa zlepšuje

Zatiaľ čo sa niektorí výskumníci snažia lepšie pochopiť a vysvetliť riziká radiácie, iní sa podľa diagnostika Louisa Wagnera z Texaskej univerzity pustili do vylepšovania technológií a zjemňovania procedúr.

Po tom, čo štúdie preukázali zvýšené riziko vzniku rakoviny prsníka u žien, ktoré v detstve pre skoliózu chodili na röntgen, viaceré zdravotnícke strediská začali robiť snímky chrbtice zozadu a nie spredu ako dovtedy, aby túto hrozbu znížili.

Wagner si tiež spomenul na prípady, keď technici urobili chybu a pri skenovaní použili vyššiu dávku radiácie, ako bolo potrebné, a skončilo sa to žalobou. Podobné prípady sú však celkom zriedkavé a väčšina prístrojov je dnes vybavená bezpečnostnými prvkami, ktoré zabraňujú priveľkému ožiareniu.

„Usilujeme sa o to, aby radiácia pacientom prinášala čo najviac výhod a iba zanedbateľnú dávku rizika,“ vraví Wagner. „Chcem, aby pacienti vedeli, že neustále pracujeme na tom, aby bol pomer benefitov a rizík čo najlepší. Myslím, že sme na dobrej ceste.“

Tento článok pre vás odomkla spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s.