Denník N

Na Deň nemeckej jednoty Nemecko opäť pocítilo rozdelenie

Berlínsky múr, rok 1989. Foto – TASR/AP
Berlínsky múr, rok 1989. Foto – TASR/AP

Nacionalistická AfD je najpopulárnejšou stranou na území bývalej NDR. To odráža dezilúziu z nesplnených sľubov a nádejí.

Nemecko v stredu oslávilo štátny sviatok. Lenže tohto roku je deň nemeckej jednoty o niečo menej slávnostný ako inokedy. Už je to takmer 29 rokov, čo sa zrútil Berlínsky múr, ale západ a východ krajiny dodnes oddeľuje akási neviditeľná stena. V spolkových krajinách na východe, ktoré kedysi patrili do komunistickej Nemeckej demokratickej republiky, sa podľa prieskumov nacionalistická Alternatíva pre Nemecko prvýkrát dostala pred Kresťanskodemokratickú úniu kancelárky Angely Merkelovej.

Napriek tomu, že po 28 rokoch od znovuzjednotenia Nemecka sa ekonomická priepasť medzi východom a západom krajiny zmenšila, politické rozdiely sa, naopak, prehlbujú. Východ sa obracia ku krajnej pravici, pretože mnohí tamojší ľudia sa stále cítia ako občania druhej kategórie a nedávny príchod stoviek tisíc imigrantov len zintenzívnil ich pocit, že ich zväčša západonemecký politický establišment opustil.

Dve ekonomiky

Nemecká vláda vydáva každoročnú správu o pokroku v zjednocovaní už od roku 1997. Tie najdôležitejšie čísla ukazujú úžasné ekonomické zlepšenie. Ekonomický výkon vo východných krajinách a v Berlíne prepočítaný na hlavu predstavoval v roku 1991 iba 43 percent západonemeckého výkonu. V roku 2016 tento pomer stúpol na 73 percent.

V roku 1991 bol priemerný príjem východnej domácnosti na úrovni 61 percent príjmu západnej domácnosti, no v roku 2016 to už bolo 85 percent.

Nezamestnanosť na konci minulého roka dosiahla na západe 5,3 percenta a na východe 7,6 percenta. To je obrovská zmena oproti obdobiu po znovuzjednotení, keď v krátkom období medzi rokmi 1989 až 1992 poklesol počet pracovných miest v bývalom východnom Nemecku o viac ako tretinu, čo spôsobilo, že nezamestnanosť na východe vyskočila z nula na 15 percent, čo bol dvojnásobok vtedajšej západonemeckej úrovne.

Je prirodzené, že rozdiely pretrvávajú – nikto neočakával, že sa vytratia v priebehu jednej generácie.

Ekonomický výkon bývalých východonemeckých spolkových krajín a príjem tamojšieho obyvateľstva vyzerajú v porovnaní s inými postkomunistickými štátmi úžasne. HDP Česka, ktoré je z týchto štátov najbohatšie, prepočítaný na obyvateľa, dosahuje len 45 percent celonemeckej a 60 percent východonemeckej úrovne.

Od roku 2005 pritieklo v rámci takzvaného paktu solidarity do „nových krajín“ 156 miliárd eur. To však nie je všetko. K vládnym transferom by bolo treba prirátať aj súkromné investície firiem, ktoré profitovali z lacnejšej pracovnej sily na východe. Celkovo sa dá povedať, že od kolapsu komunizmu sa bývalej NDR darilo lepšie než akémukoľvek inému sovietskemu satelitu, i keď sa mnohé z nich stali členmi EÚ.

No napriek tomu sú niektoré aspekty pretrvávajúcej ekonomickej priepasti medzi nemeckým východom a západom alarmujúce. Najdôležitejšie je, že východ už tak rýchlo nedobieha. Čo sa týka HDP na obyvateľa, za posledné desaťročie sa rozdiel medzi východom a západom zmenšil len o 4,2 percentného bodu. Pomer medzi príjmami západných a východných domácnosti je už od roku 2000 relatívne stály. A východonemecké firmy dodnes nie sú také konkurencieschopné, ako by sa mohlo zdať podľa vyššie uvedených čísel.

Napríklad priemyselná výroba na východe dosahuje len 52 percent západnej úrovne, čo je síce obrovské zlepšenie oproti 17 percentám v roku 1991, ale stále tiež dosť na to, aby to bolo cítiť. Východonemecké firmy exportujú 36 percent hodnoty tovarov, kým západonemecké spoločnosti takmer 49 percent. V exportne orientovanom hospodárstve, akým je to nemecké, to je veľmi výrazný rozdiel.

Dôvodom je, že na východe sú firmy v priemere menšie, na vedu a výskum vydávajú asi polovicu z toho, čo firmy na západe, pracovná produktivita ich zamestnancov nie je ani trojštvrtinová (78 percent, ak sa zaráta aj Berlín), platia nižšie mzdy a stále nemajú k dispozícii takú infraštruktúru ako podniky v starých krajinách.

Na východe je dokonca aj pomalšie internetové pripojenie. To sa nemusí zmeniť ani v budúcnosti.

A ešte jedna vec: Za 28 rokov od znovuzjednotenia ani jedna nemecká multinárodná firma neumiestnila svoju centrálu do nových spolkových krajín.

Dva národy

Východonemeckí muži žijú v priemere 77,2 roka, čo je asi o poldruha roka menej ako muži na západe. Obyvateľstvo bývalej NDR je tiež staršie, čo je výsledok dlhého depopulačného trendu. V roku 1991 tvorilo 18,3 percenta celého nemeckého obyvateľstva, dnes je to len 15,2 percenta.

Mladí ľudia pociťujú ekonomický tlak, ktorý ich núti ďalej odchádzať: nezamestnanosť mladých na východe je 8,4 percenta, čo je stále dvakrát viac ako na západe, hoci čo sa týka celkovej nezamestnanosti, rozdiel nie je taký veľký. Aj keď z globálneho hľadiska sa migrácia z východu na západ zastavila, viac ľudí lákajú ako strácajú len Berlín, Brandenbursko, ktoré ho obklopuje, a Sasko. Naopak, Durínsko, Sasko-Anhaltsko a Meklenbursko-Predné Pomoransko majú stále negatívnu bilanciu.

Ale tým najjasnejším rozdielom medzi ľuďmi, ktorí obývajú dve kedysi rozdelené Nemecká, je podoba rodiny. Asi 39 percent východonemeckých žien s deťmi mladšími ako tri roky pracuje na plný úväzok, kým na západe je to len polovica. Celú štvrtinu východných rodín, no len šestinu tých západných predstavujú domácnosti s jedným rodičom.

Tieto rozdiely sa nedajú jednoducho pripísať relatívnej ekonomickej zaostalosti východných spolkových krajín, ale ako ukazujú výskumy, skôr kultúrnym rozdielom. V bývalom východnom Nemecku, kde bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie