Denník N

Za Saddáma, to boli časy! Juraj Mravec píše o meste Mosul, ktoré oslobodili od teroristov z Dáišu

Ruky ženy v sutinách Mosulu. Foto - Juraj Mravec
Ruky ženy v sutinách Mosulu. Foto – Juraj Mravec

Druhé najväčšie iracké mesto Mosul už nemá v rukách Islamský štát, ale po tvrdých bojoch je život v ňom natoľko ťažký, že obyvatelia spomínajú na diktatúru Saddáma Husajna ako na dobré časy.

„Natoč to! Natoč to! Pozri sa, čo nám urobil Dáiš (arabský hanlivý výraz a zároveň skratka pre teroristickú organizáciu, ktorá si hovorí Islamský štát)! Ulice sú plné mŕtvol! Psy sa nasýtili nášho mäsa!“ kričí na mňa plačúca matka, zvierajúca v rukách telo svojho syna zabaleného do izotermickej fólie, ktorého som pred chvíľou vybral z čierneho vojenského hummera.

Vrecia na mŕtvoly nám už došli.

Túto a stovky ďalších spomienok nosím v hlave už rok. Neprejde deň, aby som nemyslel na ľudí v Mosule. Ako sa majú? Ako vyzerá mesto? Dá sa život, rok po oslobodení hlavného mesta kalifátu, nazvať normálnym?

Do Mosulu, druhého najväčšieho mesta Iraku, ktoré na dve polovice pretína rieka Tigris, prichádzam za tmy.

Šialenou premávkou, ktorá nemá pravidlá, sa predierame ulicami východnej časti mesta. V hlave sa mi vynárajú spomienky na tieto ulice spred viac ako roka: vtedy tu nebolo ani nohy, žiadna elektrina, nefungujúca kanalizácia. Polovica mesta žila ešte v zajatí fanatikov z Islamského štátu, tá druhá sa zúfalo snažila uniknúť do utečeneckých táborov.

Zábavný park pri rieke Tigris. Foto – Juraj Mravec

Dnes suterény rozbitých budov lemujú reštaurácie, obchodíky s oblečením a s lacnou elektronikou. Všade je rušno a hluk. Neustále trúbenie áut sa miesi s hlasnou vravou ľudí a predajcami vykrikujúcimi do ampliónov. O chvíľu spomaľujeme a môj priateľ Younis zapaľuje svetlo v kabíne auta.

Blížime sa k jednému z kontrolných stanovíšť, ktorých je po meste mnoho. Unavený vojak v nepriestrelnej veste a s „kalašnikovom” prehodeným cez rameno iba ospalo mávne rukou. Pokračujeme v ceste, prechádzame cez zničený most ponad Tigris. Je dočasne funkčný len vďaka oceľovej konštrukcii spájajúcej jeho základy na oboch stranách rieky.

Sme v západnej časti mesta. Tá bola oslobodená ako posledná a aj najviac zničená koaličným bombardovaním. Život odrazu mizne. Všade je tma,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie