Bývalý kňaz, ktorý pracoval na štúdii o zneužívaní v Austrálii: S niektorými násilníkmi som študoval v seminári

V štúdii, ktorá vyšla minulý rok, ste si položili otázku: Prečo sa katolícka cirkev a jej kňazi na rozdiel od iných náboženstiev stali synonymom sexuálneho zneužívania detí? Aká je odpoveď?

V čase, keď sa verejnosť aj médiá sústredili najmä na katolícku cirkev, sa sexuálne zneužívanie dialo aj vo väčšine ostatných náboženstiev. Je to seriózny problém aj v katolíckej cirkvi latinského obradu, kde je od náboženských lídrov vyžadovaný celibát, aj keď celibát nie je priamou príčinou sexuálneho zneužívania detí. Veľmi málo prípadov zneužívania sa vyskytuje vo východných obradoch katolíckej cirkvi s výnimkou tých, od ktorých sa celibát vyžaduje, ako napríklad od biskupov alebo v sýrsko-malabarskej cirkvi, kde sa celibát kňazov takisto dodržiava.

Sexuálne zneužívanie, rovnako ako zneužívanie klerikmi, sa deje všade, kde sa nachádzajú zraniteľné deti, ako napríklad v sirotincoch a iných pobytových zariadeniach. Sexuálne zneužívanie mníchmi a kňazmi sa vo vysokej miere deje aj v budhistických a hinduistických kláštoroch a im podobných zariadeniach, kam deti môžu prísť na kratší alebo dlhší čas, ako to bolo napríklad v prípade thajských chlapcov zachránených zo zatopenej jaskyne. Takisto strávili istý čas v budhistickom kláštore.

V ktorej komunite bolo zneužívanie najčastejšie?

Podľa čísel Austrálskej kráľovskej komisie bolo zneužívanie v prepočte na počet ľudí častejšie v komunite Svedkov Jehovových než medzi katolíkmi. Bolo to preto, že sa zneužívanie v rodinách krylo, aby sa ochránila reputácia celej organizácie. Nesprávne a úplne doslovne interpretovali časť Deuteronómia, v ktorom sa píše, že ak chceme niekoho sankcionovať za to, že spáchal zlý skutok, musia ho pri tom vidieť dvaja svedkovia. A keďže zneužívanie detí sa zvyčajne nedeje pred svedkami, nikdy za to nikoho neodsúdili. Treba však povedať, že sexuálne zneužívanie detí v rodinách je oveľa väčší problém než ich zneužívanie v inštitúciách, akými sú napríklad cirkvi.

Jedným z vašich zistení bolo, že sexuálne deprivovaní a frustrovaní kňazi, ktorým chýba intimita, sú pre deti rizikom. Čo treba zmeniť, aby sa toto riziko znížilo?

Sexuálna deprivácia bola hlavnou súčasťou problému so zneužívaním, ale sú tu aj ďalšie dôležité faktory, ako napríklad psychosexuálna nezrelosť a jej nesprávny vývoj. Napríklad tretina kňazov, ktorí zneužívali deti, bola sama v detstve zneužitá, zvyčajne v rodinách, ale občas aj v cirkvi. V seminároch ich toho navyše veľa neučia o sexualite a vývoji človeka. Celibát bol najvýraznejším rizikovým faktorom, aj keď sa so zneužívaním nedá priamo spájať.

Celibát by mal byť dobrovoľný a nemal by byť súčasťou takzvaného kňazského balíčka. Austrálska kráľovská komisia navyše zistila, že klerikalizmus, v ktorom je kňaz stavaný na piedestál a má nadradené postavenie nad bežnými ľuďmi, bol významným kultúrnym faktorom. Postavenie katolíckych duchovných v 21. storočí by sa malo zmeniť, pretože v posledných desaťročiach sa významne zmenil aj svet naokolo. Duchovenstvo by sa malo správať inkluzívnejšie, flexibilnejšie a mať viac rolí a funkcií, aby sa stalo etickejším a profesionálnejším.

V štúdii ste kritizovali aj nedostatok žien v cirkevných štruktúrach a ich ponižovanie. Ako to súvisí so zneužívaním?

Aj keď ženy dnes tvoria zhruba polovicu ľudí zamestnaných v cirkvi, nemajú žiadne rozhodovacie právomoci. Žiadna žena napríklad nie je súčasťou konkláve, ktoré volí pápeža, a ani jedna žena nie je členkou žiadnej biskupskej národnej konferencie. Príde čas, keď katolícka cirkev, rovnako ako aj anglikánska cirkev, začne vysväcovať aj diakonky a ku kňazom začnú pribúdať aj ženy. Premýšľanie cirkvi sa vyvíja a bude sa vyvíjať.

Chýbajúca psychologická femininita ovplyvnila napríklad rehoľu Máriiných bratov a rehoľu kresťanských bratov. Títo bratia boli vychovávaní v chlapčenských školách, v chlapčenských juniorátoch a v chlapčenských noviciátoch, potom žili v chlapčenských komunitách, vzdelávali sa v chlapčenských školách. Toto je recept na psychologickú katastrofu a presne to sa stalo. Medzi týmito bratmi bolo oveľa viac tých, čo zneužívali deti, než medzi bežnými kňazmi. Najhoršia skupina bola rehoľa svätého Jána z Boha, ktorá mala nanešťastie prístup k deťom s mentálnym postihnutím, ktoré boli úplne bezbranné.

V Austrálii sa dnes vedie debata o tom, či by kňazi nemali nahlasovať aj tie prípady sexuálneho zneužívania detí, o ktorých sa dozvedia počas spovede. Na Slovensku kňazi nemusia podľa zákona prezradiť nič, o čom sa v spovedi dozvedia. Je takýto zákon vo svete bežný, alebo sa tieto zákony menia?

Väčšina krajín v súčasnosti rešpektuje, že kňazi neoznamujú informácie získané v spovedi, ale mení sa to. Írsko už tento zákon zmenilo a rovnako aj tri zo siedmich austrálskych štátov. Kňazi tam budú povinní nahlasovať polícii, ak sa dozvedia o sexuálnom zneužívaní dieťaťa aj počas spovede. Anglikánska cirkev už s takouto zmenou takisto súhlasila. Nesmieme zabúdať, že to nie je žiadna novinka a katolícka cirkev v minulosti niekoľkokrát povolila porušiť spovedné tajomstvo. Najznámejšou takouto výnimkou je asi tá z roku 1477, keď francúzska cirkev povolila kňazom prehovoriť v prípade, že sa kráľ ocitne v nebezpečenstve. V opačnom prípade by porušili zákon a mohli ísť do väzenia za to, že chránili spovedné tajomstvo. V Austrálii je to viac symbolická než praktická debata, lebo dnes už chodí na spoveď len veľmi malé množstvo katolíkov.

Vo vašej štúdii je aj krátky opis zneužívania detí v Poľsku. Čo presne o tom viete?

Plášť, ktorý zakrýva sexuálne zneužívanie detí v Poľsku, ešte nebol celkom odkrytý, podobne ako v Taliansku. V oboch krajinách nás to však čaká v dohľadnom čase. Vzorec zneužívania bude takmer identický s ostatnými krajinami, ako sú Austrália, Holandsko alebo Spojené štáty. Odkrytia zneužívania sa napríklad veľmi obáva India, lebo stále má okolo 2400 katolíckych sirotincov, v ktorých bývajú veľmi zraniteľné deti.

Slovenská katolícka cirkev zatiaľ o podrobnej štúdii zneužívania vo svojich radoch nepremýšľa. Ak by sa na to predsa odhodlala, kde by sa mala inšpirovať? Ktorá zo zverejnených štúdií o zneužívaní je podľa vás najkvalitnejšia?

Najdôveryhodnejšia a najkomplexnejšia štúdia, ktorá bola vo svete vypracovaná, je štúdia Austrálskej kráľovskej komisie o tom, aká by mala byť reakcia inštitúcií na sexuálne zneužívanie detí. Zverejnená bola minulý rok v decembri a má 7400 strán rozdelených do 17 dielov. Najdôležitejší z nich je 16. diel, ktorý je o odporúčaniach katolíckej cirkvi. Je to prelomová štúdia. Komisia sa dostala k viac ako 1,2 milióna dokumentov vrátane 300-tisíc dokumentov katolíckej cirkvi.

Štúdia tvrdí, že v Austrálii existujú tisíce obetí sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Aká bola vaša úloha pri tejto správe?

Bol som expertným konzultantom pre oblasť katolíckej cirkvi. Zároveň som pripravoval vlastnú štúdiu na RMIT univerzite v Melbourne, ktorá je v štúdii kráľovskej komisie často citovaná. Pred jej publikovaním som kontroloval nielen 16. diel, ktorý je o katolíckej cirkvi, ale aj prvé dva diely tejto štúdie. Na túto prácu si ma vybrali spolu s kolegom Petrom Wilkinsonom, pretože sme boli obaja vyškolení za kňazov v Austrálii aj v Ríme. Ja som navyše aj vyškoleným psychológom a obaja sme experti na verejnú politiku. Nie sme však zamestnaní na cirkevnej univerzite.

Ste súčasťou podpornej a advokačnej skupiny ľudí, ktorí prežili zneužívanie. Kto sú tieto obete?

Sú to najmä muži, plus niekoľko päťdesiat- až sedemdesiatročných žien. Sú tam nielen obete, ale aj ich príbuzní.

Kontaktovali títo ľudia políciu alebo niektoré cirkevné autority?

Všetci už políciu kontaktovali a niektoré prípady stále vyšetrujú. Zároveň sa veľmi často objavujú nové prípady. Ak sa pozriete sa na stránku „Broken rites„, ktorá je austrálskou obdobou americkej stránky „Bishops Accountability“ alebo kanadskej „Sylvia’s Site„, zistíte, že postoj týchto skupín k cirkvi je rôzny. V austrálskom parlamente sa napríklad 22. októbra chystá premiér Scott Morrison verejne ospravedlniť všetkým obetiam inštitucionálneho zneužívania.

Stretli ste sa niekedy osobne aj s páchateľmi?

S niektorými násilníkmi som študoval v seminári, takže ich veľmi dobre poznám. Jeden z nich nedávno skončil vo väzbe. Bol som z toho celého veľmi smutný. Väčšina z nich nikdy nemala byť vysvätená za kňazov. Jednoznačne na nich nemôžeme hľadieť ako na obete, ale treba povedať, že sú produktom úplne zlého klerikálneho seminárneho vzdelávacieho systému, ktorý treba od základu zmeniť. Ak sa nezmení, prípady sexuálneho zneužívania detí kňazmi sa začnú množiť.

Ako katolícka cirkev v Austrálii reagovala na publikovanie štúdie o zneužívaní detí?

Na konci augusta tohto roka Konferencia katolíckych biskupov Austrálie zverejnila očakávanú, no zároveň príliš oneskorenú reakciu. Poďakovali kráľovskej komisii za jej prácu a ospravedlnili sa obetiam a ich rodinám. Tento list by bol silnejší, ak by ocenili prácu podporných a advokačných skupín a aj prácu médií. Tá štúdia by mala byť znepokojujúca pre všetkých dobrých kňazov, bratov a mníšky pracujúcich v Božích viniciach, ktorých nenapraviteľne poškodili trestné činy ich kolegov. Každý ich krok je teraz pod drobnohľadom a často na nich hľadia ako na podozrivých.

Veriaci ľudia boli zdesení. Veľmi rýchlo im začína dochádzať trpezlivosť s austrálskou konferenciou biskupov a ich nedostatočnou reakciou. Mnohí dokonca odišli z cirkvi. Politici, z ktorých mnohí sú kresťania, plne podporujú zistenia a odporúčania kráľovskej komisie. Tá chce vytvoriť Národný úrad pre bezpečnosť detí, ktorý bude najbližších päť rokov sledovať, akými zmenami prechádzajú náboženské organizácie, aby sa v nich zneužívanie opäť nevyskytovalo.

Z cirkvi ste ako kňaz odišli v sedemdesiatych rokoch. Koľko ste vtedy mali rokov?

Za kňaza som bol vysvätený v roku 1970 na Pápežskej univerzite Urbaniana vo Vatikáne. Kňazstva som sa vzdal v roku 1976, keď som mal 31 rokov. Vtedy už som mal za sebou úspešnú prácu v dvoch melbournských farnostiach, kde som pomáhal imigrantom, ktorí do Austrálie prichádzali najmä z Talianska, ale bolo medzi nimi aj niekoľko ľudí z Československa, ktorí utekali pred komunizmom.

Prečo ste vystúpili?

Bol som rozčarovaný z toho, že katolícka cirkev odsúdila antikoncepciu a nebola schopná urobiť pokrok ani vo vysväcovaní žien. Encyklika Humanae Vitae z roku 1968 bola totálnym zlyhaním, lebo argumentovala tým, že každý pohlavný styk by mal byť otvorený novému ľudskému životu. To by však znamenalo, že žiadna vydatá žena po menopauze by nemohla mať pohlavný styk so svojím manželom. Vôbec nerešpektovali skutočnosť, že podľa amerických štúdií sa pár v priebehu svojho päťdesiatročného manželstva miluje priemerne 3086-krát. A ako často to vedie k splodeniu dieťaťa? Stále som praktizujúci katolík, stále verím v Ježiš Krista ako Božieho Syna. Ale viem, že splodenie ľudského života je len málokedy primárnym cieľom pohlavného styku.

Venujete sa najmä sexuálnemu zneužívaniu detí a tomu, ako im pomôcť. Ako vás vlastne cirkev vníma? Ako človeka, ktorý sa im snaží pomôcť, alebo ako nepriateľa?

Môj vzťah s niektorými konkrétnymi biskupmi je stále pozitívny, ale aj tí sú opatrní a zdržanliví. Nemôžu spochybňovať môj sľub viery, úprimnosť a kvalitu môjho vzdelania, ktorú zaručuje aj moja štúdia na túto tému. Teologicky som bol vyškolený v Ríme, ako psychológ v Melbourne na Monashovej univerzite a 38 rokov pracujem vo výskume na univerzite RMIT, ktorá je najväčšou univerzitou v krajine a má 83-tisíc študentov. Som v komunite aj v médiách vysoko rešpektovaný. U väčšiny katolíkov mám plnú podporu, pretože chápu, že sa len snažím hľadať pravdu o tejto katastrofe v katolíckej cirkvi. Pravda raz cirkev oslobodí.

Vo svojej štúdii ste spomínali, že kňazi sú pod tlakom povinného celibátu. Cítili ste ten tlak aj vy, keď ste pôsobili ako kňaz?

Už som opísal svoje rozčarovanie z katolíckej cirkvi, no milujem ju napriek jej zlyhaniam a chybám. Zaľúbil som sa však do Márie, s ktorou som ženatý už 40 rokov. Máme dve dcéry, Lianu a Antheu, a tri malé vnúčatá.

Premýšľali ste niekedy nad tým, ako niekto môže zneužiť dieťa?

Ja by som nikdy dieťa zneužiť nedokázal. A práve toto je dôkazom toho, aké je sexuálne zneužívanie zákerné. Normálny, psychosexuálne vyspelý človek by nikdy nepremýšľal nad tým, že by mohol zneužiť dieťa. Ani im to nepríde na um, hoci môžu často premýšľať o milovaní sa s iným dospelým človekom. Takmer nikdy sa nezamýšľame nad tým, že by niekto, koho poznáme, mohol zneužívať dieťa. Je to taký zlý a deštruktívny skutok, že máme problém niekoho vôbec podozrievať. Toto je dôvod, prečo je také ťažké zneužívanie odhaliť.