Denník N

Nedôvera k lídrom opozičných strán ničí možnosť zmeny vlády

Igor Matovič a Richard Sulík. Foto N – Tomáš Benedikovič
Igor Matovič a Richard Sulík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Opoziční lídri nepôsobia ako ľudia schopní zostaviť stabilnú a funkčnú vládu a vládne strany sú im za to veľmi vďačné.

Opoziční politici to majú vždy ťažšie, nielen preto, lebo sú logicky menej často v médiách (i keď nielen v dobrom, ale aj v zlom, čo však obvykle nedocenia). Mnohí ľudia, ktorí nedôverujú politikovi, dôverujú aspoň inštitúcii, ktorú reprezentuje, a funkcii, ktorú zastáva. Svoju dôveru podvedome prenášajú aj na funkcionára, ktorý im inak nie je veľmi pochuti.

Typickým príkladom je Andrej Danko, ktorý napriek neustálym kiksom a všetkým škandálom SNS zostáva pomerne populárnym politikom. Prispievajú k tomu, samozrejme, aj jeho populistické nápady, hlavne však ide o úctu k funkcii, ktorú zastáva.

Predseda parlamentu má navyše tú výhodu, podobne ako napríklad minister zahraničia, že veľa reprezentuje, v povedomí občanov sa však s jeho funkciou nespája žiadna konkrétna zodpovednosť. Inak povedané, ľudia veria, že aspoň ako šéf parlamentu nemá čo pokaziť.

Sčasti podobne je na tom premiér Peter Pellegrini. U neho k popularite okrem funkcie prispieva aj to, že je novým, nepopísaným listom, novou nádejou najmä v porovnaní so svojím predchodcom Robertom Ficom. A ľudia nádej potrebujú. Pellegrini síce má čo pokaziť, zatiaľ to však nestihol.

Za nízku dôveru a, naopak, vysokú nedôveru v lídrov opozičných strán však zďaleka nemôže iba to, že nemajú žiadnu funkciu v rámci výkonnej moci.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Igor Matovič

KDH

Sulík a SaS

Teraz najčítanejšie