Šmirkás, körözött, Liptauer… a migranti
Aj bryndza je dôkazom, že Slováci a Maďari sú si bližší, ako sú ochotní pripustiť.
Autor je etnológ
Študujem jedálny lístok v jednom stredoslovenskom mestečku a objavujem tam jedlá „slovenskej kuchyne“. Šesť variantov bryndzových halušiek a ako siedma špecialita slovenského kulinárstva je uvedená huspenina… A to z údeného „bavorského kolena a moravského mäsa v rôsole“…
Nebudem teraz uvažovať o tom, ako sa stane z bavorského kolena a moravského mäsa zvláštnosť slovenskej kuchyne, ale rád by som spomenul bryndzu. Za túto slovenskú špecialitu môžeme ďakovať migrantom. O tom, ako sa to stalo, neskoršie.
Okrem iných sa „z ovčej bryndze“ – čítam na internete (prečo, existuje aj iná než ovčia bryndza?) – teda z bryndze sa robieva aj známa slovenská bryndzová nátierka, „šmirkás“. Je to slovenské ľudové pomenovanie nátierky urobenej z bryndze s pridaním masla, červenej papriky a cibule. Samotný výraz „šmirkás“ je odvodený z nemeckého slova „Schmierkäse“ (= roztierateľný syr). Medzi slovenskými ľudovými pomenovaniami toho istého jedla nájdeme aj „kerezet“, čo pochádza z maďarského „körözött“.
Pred pár dňami som v jednom supermarkete na Slovensku medzi šalátmi objavil „budapeštiansku nátierku“, čo je