Odkaz MMŠ: O protestoch v Číne, ktorých počet sa odhaduje na desaťtisíce ročne

Týždenník The Economist pred časom zaviedol samostatnú rubriku o Číne, doteraz mali toto výsadné postavenie iba USA (spravidla má totiž rubriky podľa kontinentov). A články o Číne patria často k tým najzaujímavejším.

V poslednom vydaní píše Economist o ľudových protestoch, ktoré síce väčšinou nemajú politický charakter, ale komunistický režim sa ich aj tak obáva.

Čínska cenzúra neumožňuje spočítať, koľko je takých protestov ročne, a keď sa o to pred dvoma rokmi pokúsil aktivista Lu Yuyu, dostal štyri roky väzenia. Z údajov, ktoré dovtedy Lu pozbieral, však vyplýva, že ročne sa v Číne udejú desaťtisíce protestov – od stovky nahnevaných rodičov, ktorým lokálni vládcovia preložili školu pre ich deti do väčšej vzdialenosti, až po dav farmárov, ktorí protestujú proti zabratiu pôdy miestnymi funkcionármi.

Ešte do roku 2006 čínske úrady vydávali štatistiku o protestoch a vtedy hlásili, že ich bolo za ten rok 87-tisíc, čo bol nárast o 7 % oproti minulému roku a o 50 % v porovnaní s rokom 2003. Odvtedy však sú údaje tajné a režim čoraz tvrdší. Napriek tomu sa zdá, že protestov neubúda.

Väčšina z nich neobsahuje priamu kritiku vládnucej komunistickej strany, ale už samotný fakt, že režim protesty potláča a ony sa napriek tomu vždy znovu objavia, poukazuje na to, že Číňania žijú vo veľkom strese a snažia sa domôcť zlepšenia životných podmienok.

Na organizáciu protestov využívajú sociálne siete, ktoré vláda čoraz prísnejšie kontroluje, ľudia sa však učia obchádzať cenzúru. Riskujú tým veľa: režim prezidenta Si Ťin-pchinga je veľmi tvrdý a za posledné roky bolo uväznených mnoho aktivistov, nezávislých právnikov či pracovníkov mimovládnych organizácií.

Ilustráciou všadeprítomnej kontroly a represií je príbeh žeriavnika, ktorý nedávno podporil na sociálnej sieti plánovaný štrajk a na druhý deň za ním prišli tajní a prikázali mu, aby sa štrajku nezúčastnil.

Napriek tlaku zo strany režimu sú sociálne siete plné diskusných skupín, ktorých účastníci vedia obísť cenzúru a dohovárajú sa na protestoch. Takto sa podarilo vyvolať protest proti plánovanej spaľovni odpadu v jednom meste – zúčastnilo sa ho vyše 10-tisíc ľudí.

Jedným z nezávislých zdrojov informácií je čínska mimovládna organizácia v Hong Kongu (ešte stále relatívne slobodnom), ktorá mapuje protesty; jej hovorca Geoff Crothall tvrdí, že počet demonštrácií a kolektívnych akcií neklesá. Nepokoje sa šíria naprieč celou Čínou – protestujú napríklad taxikári či rozvážači jedla, ktorým sa podarilo spôsobiť firme, ktorá ich zamestnáva, veľké škody.

Protesty sú často v období okolo čínskeho nového roku, keď ľudia očakávajú, že im budú vyplatené peniaze, ktoré im firmy dlhovali počas roka. Pribúda protestov ľudí, ktorí sa dostali do konfliktu s developermi.

Najdramatickejší je nárast protestov v súvislosti s pôdou, ktorej cena rýchlo rastie a miestni vládcovia ju farmárom zabavujú.

Ale aktívni sú aj študenti. Tohto leta išli mnohí podporiť robotníkov, ktorí chceli založiť odbory a niektorí boli preto zatknutí. Režim sa aktivistických študentov obáva, lebo má v pamäti rok 1989 a krvavý masaker na Námestí nebeského pokoja.

Veľký počet protestov zatiaľ nemá veľký vplyv na stabilitu režimu. Demonštrantov je síce veľa, ale sú príliš rôzni a nie sú schopní sa organizovať do politického hnutia. A napriek prísnemu režimu sa nezdá, že by Číňania zameriavali svoj hnev na prezidenta Si Ťin-pchinga, takže komunistická strana môže byť zatiaľ pokojná. Ale demonštrácie sa „stanú problémom, ak sa nálada verejnosti zmení“, dodáva Economist.