Denník N

Prečo robíme zlé rozhodnutia? Psychológovia skúmajú omyly mysle a radia, ako na ne

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Ľudská myseľ trpí plejádou nedostatkov, vinou ktorých si nesporíme na dôchodok (lebo neuvažujeme z dlhodobého hľadiska), uzatvárame sa do vlastných sociálnych bublín, hlásame konšpiračné teórie alebo chybne vyhodnocujeme riziká. Skúmali sme, ako nám môže pomôcť psychológia.

„Koľko ľudí žije na Islande? Myslíte si, že je to viac ako milión?“

Hoci si to respondenti bežne neuvedomujú, uvedená otázka ovplyvní ich odpoveď. Mnohé výskumy totiž ukázali, že číselný údaj v otázke slúži ako svojho druhu návnada, takže ľudia poskytujú odpovede, ktoré sa podobajú na podstrčené číslo.

Z toho dôvodu sa odpovede opýtaných motajú od okolo 750-tisíc po jeden a pol milióna, hoci na Islande žije okolo 330-tisíc ľudí.

Ak by sme im poskytli iné číslo, napríklad päť miliónov, odpovede by sa pohybovali okolo neho.

Klam texaského ostrostrelca a iné chyby

Uvedený jav sa volá efekt ukotvenia (z angl. anchoring effect) a predstavuje jeden z desiatok príkladov takzvaných kognitívnych chýb či omylov mysle (cognitive bias), čiže odchýlok od racionálneho uvažovania.

Ďalším slávnym príkladom tohto typu je heuristika dostupnosti. Znamená, že pravdepodobnosť výskytu určitej udalosti hodnotíme podľa toho, ako ľahko si ju vybavíme.

Preto napríklad preceňujeme nebezpečnosť leteckej dopravy, lebo si veľmi ľahko spomenieme na nejaké tragické havárie lietadiel, ktoré nám utkveli v pamäti.

Klamu texaského ostrostrelca“ zase podliehame vtedy, keď za zhlukom náhodných udalostí vidíme nejaký vzor či príbeh, ktorý však v skutočnosti neexistuje.

Tak sa minulý rok na sociálnych sieťach šírila hystéria, že sa Európska únia mstí Slovensku za to, že nechceme prijímať utečencov. Preto našim hokejistom údajne nezahrali na majstrovstvách sveta hymnu, Sagana vylúčili z Tour de France a na chodca Mateja Tótha vymysleli doping.

Hoci uvedené javy spolu nijako nesúvisia, ľudia si ich spojili, podobne ako texaský ostrostrelec, ktorý neovláda svoju zbraň, do stodoly strieľa od buka do buka, no potom okolo náhodného zhluku dier vytvorí terč, takže to vyzerá, že brokovnicu ovláda rovnako ako olympionička Danka Barteková.

S uvedeným javom súvisí takzvaná apofénia, čiže tendencia vnímať zmysluplné vzorce v náhodných javoch. Preto si veriaci môžu napríklad myslieť, že sa im v toaste zjavil Ježiš.

Ľudia tiež trpia chybnou predstavou o vlastnej výnimočnosti, nadhodnocujú svoje schopnosti a myslia si, že sú lepší ako iní.

Informácie tiež vyhľadávame, interpretujeme a hodnotíme podľa toho, aby boli v súlade s našimi predchádzajúcimi postojmi (konfirmačné skreslenie). Takisto uplatňujeme dvojaký meter a k argumentom našich odporcov sme hyperkritickí, zatiaľ čo postoje našich obľúbencov prijímame automaticky.

Môže psychológia zachrániť svet?

Podobných chýb opísali psychológovia desiatky a tu sme sa dotkli iba malého zlomku. No aj tak musí byť zrejmé, že myseľ nie je dokonale racionálny nástroj.

Hoci nás vyniesla na Mesiac, takisto nám radí, že Zem je plochá, vlády nás práškujú (chemtrails) a Savo je vhodným liekom na rakovinu.

Čo s tým? Súhlasíme s americkým psychológom Georgeom Millerom, bývalým prezidentom Americkej psychologickej asociácie, ktorý v roku 1969 napísal: „Našou zodpovednosťou je, aby sme sa menej tvárili ako experti s tým, že psychológia je určená najmä pre nás. Namiesto toho by sme ju mali dať ľuďom, ktorí ju naozaj potrebujú – a na mysli mám každého človeka.“ 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Morálka

Omyly mysle

Veda

Teraz najčítanejšie