Denník N

Osmičková Divadelná Nitra vyzvala k veľkej reaktivácii

Foto - Ctibor Bachratý
Foto – Ctibor Bachratý

Medzinárodný festival v Nitre opäť preukázal výnimočné postavenie medzi kultúrnymi akciami európskeho významu na Slovensku.

Témou tohtoročnej Divadelnej Nitry bola predpona RE, ktorá sa poväčšine spája s významom opakovania a nového začiatku. Zavedený festival žiadny vlastný reštart nepotrebuje, téma však súvisí s výročím významných „osmičkových“ míľnikov. Divadelná Nitra sa dlhodobo vyznačuje podnetnou dramaturgiou zameranou na najlepšie súčasné inscenácie tak domácej, ako aj európskej proveniencie. Kurátori programu sú na svojho diváka nároční, kultivujú ho a nútia k zamysleniu. V roku 2018, ktorý sa po tragických udalostiach spojených s vraždou Jána Kuciaka a jeho partnerky stal ďalším osmičkovým míľnikom, je toto zamyslenie ešte bolestnejšie, ale o to potrebnejšie.

REvízia javiskového tvaru

Festivalový program otvoril veľkolepý projekt poľského TR Warszawa, pomenovaný podľa šesťzväzkového románu Karla Ove Knausgårda Môj boj. Ten prináša úplne nový pohľad na literárnu autobiografiu – autor len starostlivo zaznamenáva dianie vo svojom živote. Kľúčové momenty sú vyrozprávané pomocou drobných mikroscén, na mnohých stranách sa v podstate – rovnako ako v živote – nedeje nič dramatické. Inscenátorom sa podarilo preniesť túto autenticitu na javisko. Originálna adaptácia je zmesou filmových dokrútok, monológov vedených cez seba i momentov, keď postavy na javisku jednoducho len sú, sedia na gauči a pijú pivo. Inscenácia vyvoláva množstvo otázok vedúcich k revízii hraníc medzi literárnym a javiskovým tvarom, či vzťahu medzi autorom, postavou a hercom.

Z inscenácie Môj boj. Foto -Ctibor Bachratý

Veľkou témou Divadelnej Nitry 2018 bola napokon aj telesnosť na javisku ako taká. Festival ponúkol inscenácie z oblasti súčasného pohybového divadla (Noc portugalského súboru Circolando, inšpirovaná dielom neorealistického básnika Al Berta), ale napríklad aj inscenáciu, v ktorej fyzický herec na javisku úplne absentuje. Projekt 33 otáčok za minútu a pár sekúnd predstavil libanonský autor žijúci v Berlíne Rabih Mroué, ktorý dlhodobo skúma hranice javiskového tvaru. Inscenácia vychádza z premisy, že okrem fyzického tela máme v dnešnej dobe aj telo virtuálne. Identitu, ktorá nás prežije a s ktorou môže byť obcované ešte dlho po našej smrti – ako dokazuje na prípade libanonského ľavicového aktivistu. Príbeh života a samovraždy mladíka je rozprávaný cez záznamy na facebookovej stene. Virtuálny priestor je pre Mrouého dôležitou témou, rovnako ako otázka o hraniciach divadelného tvaru. Okrem inscenácie bez hercov predstavil autor na festivale ešte žáner neakademickej prednášky, v ktorej sa zaoberal možnosťami manipulácie na sociálnych sieťach a zobrazovaním smrti vo videách Islamského štátu aj bojovníkov proti tomuto hnutiu.

Žáner lecture-performance má blízko k dokumentárnemu divadlu, reprezentovanému na Divadelnej Nitre satirickou multimediálnou performance Maďarský agát. Ironický komentár ku vzťahu Maďarska k Európskej únii i vlastnej identite stiera hranice medzi performance a demonštráciou. S inscenáciou súviselo množstvo aktivistických akcií spojených so zásahmi do verejného priestoru – od výsadby agátov na významných miestach po recesistickú manipuláciu s historickými dokumentmi.

REštart čiže nové začiatky

Inscenácie Divadelnej Nitry nie sú zaujímavé len novým prístupom k javiskovému tvaru, takmer vždy prinášajú a komentujú závažné témy spoločenského diania. Týmto ročníkom prestupovala téma vysťahovalectva. V retrospektíve sa jej venovalo divadlo Pôtoň v inscenácii Americký cisár, zameranej na masový útek obyvateľov Haliče do Spojených štátov koncom 19. storočia (pozn. cez víkend ju na cenách Dosky vyhlásili za najlepšiu slovenskú inscenáciu roka).

Americký cisár. Foto – Ctibor Bachratý

Najaktuálnejšie mohlo divákov zasiahnuť krátke predstavenie Tak ďaleko, kam ma zavedú končeky prstov ďalšej libanonskej autorky Tanie El Khoury. Cez otvor v stene sa skutočný imigrant diváka priam fyzicky dotýka. Pri počúvaní skladby nám Sýrčan narodený v utečeneckom tábore kreslí na ruku svoj príbeh. Vydrží na koži ešte niekoľko dní a pripomína nám aj našu vlastnú individuálnu zodpovednosť vo vzťahu k problémom, pred ktorými je často jednoduché privierať oči.

Reštart v pôvodnom slova zmysle priniesla inscenácia verne simulujúca postapokalyptickú verziu sveta. Teatro Tatro, ktoré sa dlhodobo venuje imerzívnym inscenáciám a žánru site-specific tentoraz divákov zaviedlo do opusteného vojenského priestoru. Stiesnení v armádnom stane tak mohli návštevníci prežiť skutočný proces reštartu ľudskej rasy na vlastnej koži.

REsocializácia alebo hovorme spolu

Všetky doposiaľ spomínané inscenácie boli buď úplne autorské alebo sa jednalo o adaptácie knižných predlôh, festival však ponúkol aj texty z pravidelnej dramaturgie: Ľudia, miesta a veci v spracovaní nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a Znovuzjednotenie Kóreí Štátneho divadla Košice. V prvom texte sa hlavná hrdinka snaží zbaviť závislosti a vrátiť sa späť do života, naučiť sa znovu komunikovať so svetom okolo seba. V druhom je tiež hlavnou témou komunikácia – množstvo „vzťahových“ scénok analyzuje možnosti medziľudskej komunikácie v rodine, medzi priateľmi i vo verejnom priestore.

REflexia toho najdôležitejšieho

Spomínané inscenácie iste reprezentujú to najlepšie, čo sa v ôsmich krajinách, odkiaľ pochádzajú, v poslednom čase v divadle objavilo. Prínos Divadelnej Nitry však spočíva nielen v možnosti tieto diela vidieť, ale tiež ich reflektovať, debatovať s tvorcami, kurátormi festivalu, kritikmi a teoretikmi z mnohých krajín (festival okrem iného ponúka aj rezidenčný program pre mladých divadelných publicistov z visegrádskych krajín). Na aktuálnom ročníku sa okrem pravidelných diskusií konali aj dôležité debaty v rámci sprievodného programu. Širšia verejnosť si teda mohla vypočuť reflexie významných osobností verejného priestoru na témy z oblasti histórie, politiky a médií. Festival tak ponúkol unikátny presah a podnietil k zamysleniu vedúcemu možno aj k občianskemu aktivizmu. Divadelná Nitra opäť preukázala výnimočné postavenie medzi kultúrnymi akciami európskeho významu na Slovensku.

Teraz najčítanejšie