Banksy: Znič svoje dielo, zvýšiš jeho cenu
Prípad poškodeného diela graffiti umelca ukazuje, že z trhu s umením sa nedá len tak vystúpiť.
Akú hodnotu má umelecké dielo rozrezané na kúsky? Žiadnu? Alebo ešte väčšiu než pred poškodením? V prípade obrazu Dievča s balónom (2006) od street art umelca Banksyho, ktorý sa hneď po predaji v piatkovej aukcii Sotheby’s za vyše milión eur sám „skartoval“, to bude skôr tá druhá možnosť. Tento prípad zároveň ukazuje, že aj aktívny odpor voči logike umeleckého trhu je preň len ďalšou vítanou porciou a ostáva jeho súčasťou.
Anarchia do galérie
Pankáči a iní alternatívci čakajú poslušne v rade pri stánku. Predáva sa tu zjavne úspešné tričko s nápisom Destroy capitalism (Zničte kapitalizmus). Za tridsať dolárov. Toto je motív jednej z Banksyho kresieb zo začiatku milénia. Autor cynicky ukazuje, že volanie po antikonzumnej revolúcii sa v popkultúre rýchlo stáva predajným artiklom. A z boja proti kapitalizmu je len ďalšie koliesko jeho systému.
No tu sa to nekončí. Banksyho grafická polemika Destroy capitalism sa neskôr dostáva do ponuky amerického mega retailera Walmart. V e-shope si môžete vybrať želanú veľkosť plátna a vlajková loď konzumného kapitalizmu vám po uhradení ceny zašle protisystémovú agitku až k dverám. Z rebelského graffiti počinu sa stáva jeden z produktov medzi cereáliami a granulami pre psy.
Dá sa tomu vyhnúť? Pôvodná graffiti kultúra bola pokusom o autonómiu. Postriekanú stenu v meste si ťažko niekto kúpi a odnesie domov. A za jej obdivovanie sa nevyberá žiadne vstupné. Ešte v roku 2005 Banksy v jednom zo svojich vyjadrení mohol tvrdiť, že „ľudia, ktorí riadia naše mestá, nerozumejú graffiti, pretože si myslia, že právo na existenciu má len to, čo prináša profit“.
Už vtedy sa však pouličné umenie práve s cieľom profitu sťahovalo do súkromných galérií a celebritní kupcovia tlačili ceny do desať- či státisícov libier. Do akej miery sa na tomto monetizovaní podieľala samotná graffiti scéna a či bol zneužitý jej étos vzdania sa autorských práv, už dnes celkom nerozlúskneme. Isté je, že uličná kultúrna technika s nádychom anarchie prijala pravidlá trhu s umením.
Vystúpiť z trhu
Napriek šesťciferným sumám, za ktoré jeho diela menili majiteľov – či práve preto –, si Banksy udržal kritickú pozíciu voči obchodným mechanizmom. Za všetky spomeňme len
