Klimatická správa: otepliť o 1,5 stupňa sa môže už v roku 2040, vedci varujú pred nezvratnými zmenami

Mimoriadna správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z tohto pondelka upozorňuje, že nárast globálnej teploty už o 1,5 stupňa môže pre mnohé krajiny predstavovať závažnú hrozbu.

V parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa krajiny zaviazali, že udržia zvyšovanie globálnej teploty na úrovni do 2 stupňov Celzia a budú sa usilovať o to, aby sa priblížili k hranici 1,5 stupňa.

„Globálne otepľovanie do 2 stupňov bolo výsledkom politického konsenzu. Už v Paríži sa ozvali najmä rozvojové krajiny, že nejde o hranicu, ktorá by oddeľovala relatívne bezpečnú klimatickú zmenu od tej nebezpečnej,“ povedal o okolnostiach vzniku novej správy Jozef Pecho, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Ďalekosiahle zmeny

Štúdia od Medzivládneho panelu o zmene klímy preto porovnáva, ako sa prejaví klimatická zmena, ak sa oteplí o dva stupne alebo o 1,5 stupňa. Obsahuje aj konkrétne opatrenia, ako bojovať s globálnym otepľovaním, a vyčísľuje, koľko to bude stáť.

V porovnaní s predindustriálnym obdobím (1880 až 1910) stúpla globálna teplota už o zhruba 1 stupeň. „Ak sa nič nezmení, navýšenie teploty o 1,5 stupňa dosiahneme už v roku 2040, varuje nová správa. Pesimistickejšie odhady však hovoria, že to môže byť dokonca pred rokom 2035,“ dodal klimatológ Pecho zo SHMÚ.

Podľa správy Medzivládneho panelu o zmene klímy si obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa vyžiada „rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti“.

Emisie skleníkových plynov

Jednou z nich je, aby sme do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov, ktoré svet produkoval v roku 2010, až o 45 percent. V roku 2050 by sme sa mali dostať na nulu. 

„Čo sa týka áut, nízkouhlíkové technológie znamenajú nástup elektromobilov. V prípade elektrickej energie to znamená prechod na alternatívne zdroje, ktoré nebudú produkovať oxid uhličitý, či väčšie nasadenie energie z jadra,“ hovorí Pecho.

Uhoľné elektrárne predstavujú obrovský zdroj CO₂, no už dnes existujú technológie na odstraňovanie oxidu uhličitého počas spaľovacieho procesu. Vďaka tomu sa nedostane do atmosféry.

„Uvedené technológie sa používajú napríklad v USA alebo v Spojenom kráľovstve. Sú drahé, no existuje optimizmus, že by sa postupom času mohli nasadiť aj na väčší počet elektrární,“ myslí si klimatológ Pecho zo SHMÚ.

Emisie oxidu uhličitého do atmosféry stále stúpajú a odhaduje sa, že porastú aj tento rok. Jeden zo spôsobov, ako sa CO₂ zbavovať, spočíva v tom, že sa priamo odstráni z atmosféry.

„Aby sme sa nedostali až na oteplenie o 1,5 stupňa, každoročne by sme museli z atmosféry odstrániť 10 miliárd ton CO₂. Takéto technológie nevieme momentálne celoplanetárne nasadiť a ide o hudbu budúcnosti,“ vraví Pecho o technológii odstraňovania oxidu uhličitého priamo z atmosféry.

We expect energy-related CO2 emissions will increase once again in 2018 after growing in 2017 pic.twitter.com/rb0Em2folC

— Fatih Birol (@fbirol) October 8, 2018

Slovenský klimatológ považuje v tejto chvíli za prijateľnejšie, aby sa zaviedla uhlíková daň. Navrhujú to aj vedci v novej správe.

„Napríklad letenky sú niekedy až smiešne lacné a po Európe viete lietať aj za euro, hoci spaľovanie leteckého benzínu výrazne prispieva ku globálnemu otepľovaniu,“ hovorí Pecho a myslí si, že vyššia uhlíková daň na letecký benzín by mohla byť jedným z vhodných environmentálnych riešení.

Rozdiel medzi oteplením o 1,5 stupňa a oteplením o 2 stupne

Mimoriadna správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) uvádza, že rozdiel medzi globálnym oteplením o 1,5 stupňa a tým o 2 stupne nie je zanedbateľný.

Ak by sa oteplilo o 1,5 stupňa, vedci si myslia, že by zmizlo 70 až 90 percent koralových útesov. No ak by sa oteplilo až o 2 stupne, prišli by sme o 99 percent z nich.

Globálna hladina morí bude o 10 centimetrov nižšia, ak by sa na Zemi oteplilo o 1,5 stupňa, a nie o dva stupne.

Pravdepodobnosť, že Arktický oceán bude v lete bez morského ľadu, by bola raz za sto rokov v prípade, že by sa oteplilo o 1,5 stupňa. No ak by globálna teplota stúpla až o 2 stupne, šanca, že oblasť bude bez morského ľadu, by vzrástla na raz za desaťročie.

„Na každom náraste teploty záleží, obzvlášť preto, že oteplenie o 1,5 stupňa a vyššie zvyšuje riziko spojené s dlhotrvajúcimi a nezvratnými zmenami, ako je strata niektorých ekosystémov,“ povedal Otto Pörtner z Medzivládneho panelu o zmene klímy.

Záplavy a poľnohospodárstvo

Pre globálne otepľovanie hrozia v budúcnosti extrémne výkyvy počasia, keď sucho a horúčavy vystriedajú prudké lejaky a povodne.

V niektorých oblastiach bude nedostatok vody, inde bude zase vysoká teplota a nebude sa tam dať žiť. Klimatická zmena bude spojená s nepokojmi a povedie k migrácii.

Ak sa do roku 2040 oteplí o 1,5 stupňa, 50 miliónov ľudí, ktorí žijú na pobreží v USA, Bangladéši, Číne, Indii, Indonézii, Japonsku, na Filipínach, vo Vietname a v Egypte, budú sužovať nadmerné záplavy.

Ak sa oteplí až o 2 stupne, „v niektorých oblastiach sveta sa štátne hranice stanú bezvýznamnými. Pre 10-tisíc, 20-tisíc aj milión ľudí môžete postaviť hranicu, ale nie pre 10 miliónov“, cituje denník The New York Times spoluautora správy IPCC Aromara Reviho.

Podľa Pecha mnohé krajiny už teraz pociťujú problémy v poľnohospodárskej produkcii, no v budúcnosti to bude ešte horšie. „Výnosy pri pestovaní obilia sa ešte znížia a stúpnu aj náklady spojené so sanáciou škôd po extrémnom počasí,“ dodal odborník zo SHMÚ.

Stredomorská klíma na Slovensku

Podľa slovenského vedca sa nárast globálnej teploty o 1 stupeň prejavuje na Slovensku dvojnásobným nárastom teploty.

„Vyplýva to z kontinentálneho charakteru klímy a z toho, že sme vo vnútrozemí. Ak globálne stúpne teplota o 1,5 stupňa, na Slovensku to bude o 3 až 3,5 stupňa. Výsledkom bude nárast extrémneho typu počasia,“ vysvetľuje klimatológ zo SHMÚ, ako nás ovplyvní globálna zmena klímy.

Pecho si myslí, že sa v druhej polovici tohto storočia môžeme ocitnúť v stredomorskej klíme. V minulosti o tom pre Denník N povedal: „Pesimistickejšie scenáre hovoria, že stredomorskú klímu tu môžeme mať už o desať – dvadsať rokov. Hrozí, že keď prekročíme istý hraničný bod, regulačné mechanizmy Zeme sa vypnú a zrazu sa ocitneme v klíme, ktorá môže byť o 5 stupňov teplejšia. A toto je koniec zábavy. Ak by sa tento scenár naplnil, extrémy, ktoré zažívame teraz, by neboli nič v porovnaní s tým, čo by nás čakalo potom.“

Na záver dodajme, že na správe pracovalo celkovo 91 vedcov zo 40 krajín. Dokument má niekoľko sto strán a obsahuje viac ako 6-tisíc citácií.