Denník N

Klimatická správa: otepliť o 1,5 stupňa sa môže už v roku 2040, vedci varujú pred nezvratnými zmenami

Pre globálne otepľovanie hrozia v budúcnosti extrémne výkyvy počasia, keď sucho a horúčavy vystriedajú prudké lejaky a povodne. Ilustračné foto - TASR/AP
Pre globálne otepľovanie hrozia v budúcnosti extrémne výkyvy počasia, keď sucho a horúčavy vystriedajú prudké lejaky a povodne. Ilustračné foto – TASR/AP

Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa si vyžiada „rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti“, píše sa v novej správe klimatológov.

Mimoriadna správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z tohto pondelka upozorňuje, že nárast globálnej teploty už o 1,5 stupňa môže pre mnohé krajiny predstavovať závažnú hrozbu.

V parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa krajiny zaviazali, že udržia zvyšovanie globálnej teploty na úrovni do 2 stupňov Celzia a budú sa usilovať o to, aby sa priblížili k hranici 1,5 stupňa.

„Globálne otepľovanie do 2 stupňov bolo výsledkom politického konsenzu. Už v Paríži sa ozvali najmä rozvojové krajiny, že nejde o hranicu, ktorá by oddeľovala relatívne bezpečnú klimatickú zmenu od tej nebezpečnej,“ povedal o okolnostiach vzniku novej správy Jozef Pecho, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Ďalekosiahle zmeny

Štúdia od Medzivládneho panelu o zmene klímy preto porovnáva, ako sa prejaví klimatická zmena, ak sa oteplí o dva stupne alebo o 1,5 stupňa. Obsahuje aj konkrétne opatrenia, ako bojovať s globálnym otepľovaním, a vyčísľuje, koľko to bude stáť.

V porovnaní s predindustriálnym obdobím (1880 až 1910) stúpla globálna teplota už o zhruba 1 stupeň. „Ak sa nič nezmení, navýšenie teploty o 1,5 stupňa dosiahneme už v roku 2040, varuje nová správa. Pesimistickejšie odhady však hovoria, že to môže byť dokonca pred rokom 2035,“ dodal klimatológ Pecho zo SHMÚ.

Podľa správy Medzivládneho panelu o zmene klímy si obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa vyžiada „rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti“.

Uhoľná elektráreň v Nemecku. Foto – TASR/AP

Emisie skleníkových plynov

Jednou z nich je, aby sme do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov, ktoré svet produkoval v roku 2010, až o 45 percent. V roku 2050 by sme sa mali dostať na nulu. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Klimatická zmena

Teraz najčítanejšie