Slovenský Faraday si nechal patentovať iba stroj na výrobu sódy, zomrel ako rehoľník

Štefan Anián Jedlík. Foto – WikiCommons

Štefan Anián Jedlík patril k najvýznamnejším vedcom Uhorska, s Michaelom Faradayom ho spája podobný pôvod i prínos na poli elektromagnetizmu.

Vedci z melbournskej univerzity vyvinuli nový druh nabíjateľnej elektrickej batérie, ktorá nie je závislá od lítia ako všetky dnes bežne používané batérie.

Pri jej nabíjaní sa získavajú protóny rozkladom vody a ukladajú sa na uhlíkovej elektróde. Pri vybíjaní sa z elektródy vodík v atomárnej forme uvoľňuje a reaguje s kyslíkom spätne na vodu. Nová protónová batéria je preto nielen výkonnejšia, ale aj šetrnejšia k prírode.

Tí, čo sa nebáli bleskov

Je možné, že práve ona zachráni našu modernú dobu – dobu elektrickú. Tak, ako sme kedysi boli závislí od kameňa, železa či pary, dnes si nedokážeme predstaviť život bez elektriny. Veď čo by sa stalo, keby sa nám vybili mobily a laptopy a už by sme ich nedokázali nabiť?! Toľkí ľudia by prišli o prácu.

A pritom to nie je tak dávno, čo sme elektrine vôbec nerozumeli. Báli sme sa bleskov; čudovali sme sa, že jantár – po grécky elektrón – priťahuje páperie, keď ho trieme kožušinou.

Až v 19. storočí sme začali chápať a ovládať túto podobu energie – pomenovanú elektromagnetizmus. Bolo to zásluhou ľudí, ktorí sa bleskov nebáli, ktorí si kládli správne otázky, keď niečomu nerozumeli, a našli na ne správne odpovede pri priekopníckych experimentoch.

Patril medzi nich svetoznámy anglický vedec Michael Faraday, ale aj slovenský vynálezca Štefan Anián Jedlík, ktorého pozná málokto. Ich osudy boli veľmi podobné – obaja

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie