Starosta bratislavského Starého Mesta Radoslav Števčík hovorí aj o:
- augustovom prieskume, ktorý číta tak, že on jediný môže poraziť Martina Borguľu;
- že Robert Fico prekvapil aj jeho, keď ho označil za svojho človeka;
- ako navrhuje odobrať živnosť niektorým nočným podnikom;
- čo sa mu za štyri roky podarilo, že v Starom Meste netreba cyklotrasy a ako sa mu pozdáva nábrežie Dunaja.
Kedy ste boli naposledy večer skontrolovať nočný život v bratislavskom Starom Meste?
Ak máte teraz na mysli, či som sa bol niekde zabávať v bare, tak do barov sa zabávať nechodím. Teraz, keď bola Biela noc, som noc absolvoval v Starom Meste. Prešiel som si niektoré ulice a pozrel som sa, ako to vyzerá, takže mám dosť dobrú predstavu o tom, aký je život v Starom Meste.
Pôvodne sa v Starom Meste mali obmedziť otváracie hodiny podnikov do desiatej večer, ak sa nezadebnia tak, aby nebolo počuť hluk na ulicu. Po veľkom odpore ste schválili pravidlá, že krčmy môžu byť cez víkend do jednej a diskotéky aj do štvrtej ráno. Ako ste s týmto kompromisom spokojný?
Nie som s tým spokojný, ale je to kompromis. Pôvodný návrh poslancov určoval stavebné a technické úpravy podnikov, na čo nemá mestská časť právomoc. Preto som to nepodpísal a poďakoval som poslancom, ktorí naozaj úprimne chceli vyriešiť problém. Áno, nejaká párty bola pred mojím domom, nie je tajomstvom, že za tým boli aj pani Kleinert (kandidátka na starostku Starého Mesta Dana Kleinert, pozn. red.) s manželom. Následne som zvolal stretnutie obyvateľov a prevádzkovateľov a s nimi sme hľadali riešenie, prijali sme dve nariadenia – jedno bude riešiť len otváracie časy, podobne ako to má Viedeň. Druhé sa týkalo hluku. Dali sme asi desiatku návrhov na zrušenie živností podnikateľov, ktorí robia v historickom centre najväčšie problémy. Každého z nich riešime v samostatnom správnom konaní.
Aj niekomu zobrali živnosť a podnik zatvorili?
Zatiaľ nie, lebo o tom rozhoduje Okresný úrad. Keby to bolo pod nami a opakovane by porušovali nariadenia, tú živnosť by sme zobrali.
Povedzte niektoré z tých podnikov…
Masquerade, Antinori, Norton, niektoré medzičasom zanikli ako napríklad Tisíc a jedna noc. Na Obchodnej ulici je to napríklad Štartér, ale aj podniky, ktoré sa riešia už 15 rokov. Problém je aj s prevádzkou na Beblavého ulici pod Hradom – tá je veľmi malá, zákazníci sa zgrupujú na ulici.
A na tej párty pred mojím domom, to neboli Staromešťania.
A to ako viete?
Pretože viem.
Vy poznáte všetkých Staromešťanov?
No, všetkých nepoznám, ale neboli to všetci Staromešťania.
A kto to bol?
To boli ľudia z celého Slovenska, ktorí v Bratislave žijú. To bolo zrejmé aj na Facebooku, keď sa pozriete na profily ľudí, ktorí sa hlásili, že tam idú. Niektorých polícia aj legitimovala…
Vy ste sa pozerali, odkiaľ sem prišli?
Tak je to verejné, či?
Je to verejné. Vy ste však preklikávali profily tých ľudí a pozerali, odkiaľ sú?
Vy by ste sa nepozreli? Pôvodne tam bolo hlásených 7000 ľudí, polícia preto bez môjho vedomia posilnila zložky, podľa ich informácií tam legitimovali viacerých, ktorí sa dopúšťali priestupkov.
Ako podľa vás postupovali vaši predchodcovia pri stavbe Bonaparte Ladislava Bašternáka, ktorú postavili väčšiu, ako umožňovali všetky stavebné povolenia?
No, nie som s tým spokojný, ale čo ja už s tým teraz môžem urobiť, len zalamovať rukami. To isté platí pre stavbu Premiére na Šancovej. Moji predchodcovia povolili takéto stavby a pokiaľ sme právny štát, tak musíme rešpektovať aj rozhodnutia, ktoré v tom čase boli zákonné. Pokiaľ ide o Bonaparte, tak mi je to ľúto. Myslím si, že nič také tam vzniknúť nemalo, vznikol takýto veľký komplex aj napriek tomu, že tam bol územný plán zóny. Práve preto, aby sa to nestalo v iných častiach Starého Mesta, prijímame územné plány zón – nedávno mi mestské zastupiteľstvo schválilo zadanie územného plánu zóny Patrónka-Brnianska, máme rozpracovaný územný plán zóny okolo Šancovej a Hlavnej stanice. V oboch prípadoch chceme vyhlásiť stavebnú uzáveru, kým nebudú schválené. To môže byť maximálne na päť rokov.
V prípade Bonaparte dostal developer pokutu od Starého Mesta niekoľko tisíc eur. Budete vedieť po zmenách pravidiel zasiahnuť voči stavebníkom tvrdšie?
Teraz máme príklad na Palisádach 5, kde nám jeden stavebník postavil podzemnú a nadzemnú stavbu bez stavebného povolenia. Podali sme trestné oznámenie, keďže potrestať môžete len jedným spôsobom – buď pokutou, alebo trestným oznámením.
Čakáte, že môže prísť až k zbúraniu stavby?
Áno.
Keby ste boli starostom v čase, keď stavali Bonaparte, dosiahli by ste jeho zbúranie?
Je to hypotetické, nepoznám, aký bol projekt ani podrobnosti kolaudácie, ale určite by som nesúhlasil, aby to bolo takýmto spôsobom skolaudované.
Za prednostu ste si vybrali Petra Jesenského, ktorého ste po troch rokoch odvolali pre to, že jeho firma urobila realitný obchod s Ladislavom Bašternákom, predala mu pozemok pri Bonaparte a on priznal, že sa s Bašternákom pozná vyše 20 rokov. Prednosta, to je najdôležitejší úradník na magistráte. Ako ste si ho vyberali, odkiaľ ste ho vlastne poznali?
Vybral som si ho na základe vlastného rozhodnutia. Keď som nastúpil do úradu, nemal som za sebou nikoho. Žiadneho mecenáša, sponzora, stranu, ktorá by mi dodala ľudí, a bol som naozaj odkázaný na ľudí, ktorých som poznal. Kopec známych mi odporúčalo ľudí a medzi nimi aj Petra Jesenského. Keď som ho vyberal, vedel som, že je Staromešťan, má skúsenosť s riadením veľkého úradu. Bol to vlastne jediný človek, ktorého som si vybral tak, že to bol môj človek. Nevedel som niektoré súvislosti, keby som vedel, rozhodol by som sa inak.
Čo ste nevedeli? O vzťahoch s pánom Bašternákom?
O tých vzťahoch som nevedel.
Kto vám ho teda odporúčal?
Neviem povedať, bolo ich viac.
Peter Jesenský bol vo vláde Ivety Radičovej vedúcim služobného úradu na ministerstve hospodárstva, ktoré viedol Juraj Miškov. Poradil vám ho pán Miškov?
Neviem, je to možné.
Akú úlohu vo vašej kampani a pri vašom starostovaní zohral pán Miškov?
Poznám ho ešte zo študentských čias z roku 1990, dokonca sme spolu istý čas podnikali, vydávali sme spolu časopis. Keď som sa rozhodol kandidovať, požiadal som ho, či by mi nejakým spôsobom vedel poradiť, ako riešiť vonkajšiu reklamu, lebo som s tým nemal skúsenosti a bol som proti vonkajšej reklame. Viacerí známi mi hovorili, že musím mať vonkajšiu reklamu, aby som uspel. Miškova som oslovil, aby mi pomohol nájsť vhodné plochy a s nejakou kreatívou. To bolo všetko.
Takže pomáhal s kampaňou…
Len čiastočne. Kampaň som si robil sám.
Viete, ako to funguje na Slovensku – do úradov sa dostávajú rôzni nominanti. Nebol pán Jesenský takýmto nominantom pána Miškova?
Samozrejme, že nie. Žartujete?
Pýtam sa.
Ja som v tomto absolútne autonómny, nezávislý. Znie to možno neuveriteľne, ale ja som od nikoho nezobral ani cent na kampaň, všetko som si financoval sám z vlastných peňazí a nikomu som nemusel nič vracať.
A pán Miškov vám pomáhal z kamarátstva?
Samozrejme, existujú ešte také vzťahy.
Keď ste zistili, aké vzťahy má pán Jesenský s Ladislavom Bašternákom, preverovali ste spätne jeho rozhodnutia? Či napríklad nezvýhodňoval Bašternáka, ktorý má v Starom Meste rôzne záujmy?
Pán Jesenský nemal žiadnu kompetenciu, ktorá by oprávňovala riešiť niečo navonok. Riešil chod úradu, žiadne rozhodnutie ohľadom pána Bašternáka nebolo v jeho kompetencii.
Takže nebolo treba preverovať?
Pokiaľ ide o stavebné konania, všetky rozhodnutia podpisujem ja. To nerieši prednosta, to rieši stavebný úrad, príslušný referent, ktorý zodpovedá vedúcej stavebného oddelenia, a podpisujem to ja.
Ani neformálne sa pán Jesenský nesnažil niečo u vás vybaviť pre Bašternáka?
Nie, ja som netušil, že sa poznajú, dozvedel som sa to z novín. Hneď, ako som sa to dozvedel, skončil vo funkcii prednostu.
Po minulých komunálnych voľbách vtedajší premiér Robert Fico všetkých prekvapil, keď vyhlásil, že Smer získal aj Staré Mesto. Zaskočilo to vtedy aj vás?
Áno, prekvapil ma.
Vieme, že ste citlivý na spájanie so Smerom. Ako to vtedy vlastne bolo?
Vysvetlil som to už viackrát. Nikdy som nemal žiadnu podporu žiadnej politickej strany či hnutia. Pred minulými voľbami aj teraz som sa stretával s ľuďmi zo všetkých strán. Na rozdiel od ľudí, ktorí kandidujú ako stranícki kandidáti a jasne sa vyhraňujú, mám tú výhodu, že môžem osloviť všetkých. Otvorene vám poviem, že pri samospráve mi je jedno, kto je z akej politickej strany. Viac ako 15 rokov som predsedom spoločenstva vlastníkov v dome, ktorý má 170 bytov. Netuším, ktorý zo susedov koho volí a keď máme schôdzu, tak riešime problémy a neriešime politiku.
Ako to bolo s tou podporou Smeru?
Žiadnu podporu od Smeru som nedostal.
Ak to správne poznáme, boli ste prezentovať svoj program nejakej miestnej organizácii či rade Smeru…
Nie. Bolo to stretnutie s občanmi v Štefánke. Takých stretnutí som absolvoval viacero.
Tí občania boli členovia Smeru?
Neviem, kto to bol.
Kto vás tam volal?
Je pravda, že ma tam pozval poslanec Borguľa.
O ňom vtedy každý vedel, že je to mestský poslanec Smeru.
Ale Borguľa predtým organizoval stretnutia aj s pani Rosovou a s pánom Ftáčnikom.
Bol tam nejaký funkcionár Smeru? Napríklad pán Glváč?
Nie, nebol tam Glváč.
Niekto z vyšších funkcionárov?
Boli tam ľudia, ktorých som poznal z Gorkého ulice, z Palisád. Naozaj mi to bolo odprezentované, že je to posledné stretnutie s občanmi pred voľbami.
Ale vyzerá to tak, že to bolo stretnutie s ľuďmi zo Smeru…
Neviem, nepýtal som sa, kto sú a ako sa tam dostali.
Cítite sa oklamaný?
Áno. To, že potom v nedeľu vystúpil predseda tejto strany s tým, že v Starom Meste majú svojho starostu, bolo nefér. Snažil som sa od toho dištancovať, ale zrejme málo dôrazne. Pre mňa to už nie je téma. Za štyri roky som urobil kus roboty a nikto ma nemôže podozrievať, že som smerák.
Za štyri roky za vami nikto zo Smeru neprišiel?
Nikto. Naopak, keď sa blížilo predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ, žiadal som vládu, aby v mestskej časti pomohli napríklad vysadiť zeleň, nakúpiť nové smetné koše, závlahový systém pred Národným divadlom… Nakoniec uznali, že to bude vhodné, lebo sme sa vyhrážali, že nebudeme vyprázdňovať odpadkové koše a že si to budú upratovať sami.
Na sociálnych sieťach vznikajú rôzne stránky, ktoré tvrdia, že stále máte podporu Smeru, objavili sa aj falošné letáky, že máte priateľské vzťahy s developermi. Vieme, že ste sa bránili trestným oznámením – už sú známe nejaké výsledky?
Prokurátor to posunul vyšetrovateľovi.
Máte tušenie, kto je za tým?
Mám.
A kto?
Asi nejaký protikandidát alebo niekto, kto nechce, aby som bol ďalej starostom.
Konkrétnejšie?
Napríklad niekto, komu by vyhovovalo, aby som „nálepku“ Smeru dostal ja a nie on.
O kom sa teraz rozprávame?
No, kto má teraz nálepku Smeru, kto je členom Smeru a kandiduje za starostu Starého Mesta?
Martin Borguľa zo Smeru vystúpil…
A ste si istý?
Povedal to.
A vy mu veríte?
Vy mu zjavne neveríte…
Nie. Verili ste vy Ficovi, keď po voľbách povedal, že starosta Starého Mesta je zo Smeru?
Takže podozrievate Martina Borguľu, že je za tou kampaňou?
Ja ho nepodozrievam, ale ak by som išiel jednoduchou logikou, dalo by sa prísť na to, komu na tom záleží. Ak za štyri roky starostovania v Starom Meste mi niekto vyčíta, že sa po voľbách ku mne prihlásil Robert Fico, tak môžem byť spokojný, lebo za tie štyri roky nemám za sebou žiaden prešľap, žiadny škandál, nič, čo by ma teda diskvalifikovalo, aby som ďalej nepokračoval v tejto funkcii.
Vaše pôsobenie za štyri roky ešte preberieme. Teraz idete do volieb ako nezávislý – uchádzali ste sa o podporu politických strán?
Mal som rokovania s niektorými politickými stranami.
S ktorými?
Myslím, že to je teraz bezpredmetné. Nechcem o tom teraz hovoriť, Smer to určite nebol. Boli to iné strany.
Čiže opozičné?
Áno.
Na čom to stroskotalo?
Boli to len diskusie o tom, ako vidia oni situáciu v Starom Meste, ako si predstavujú ďalšie fungovanie samosprávy. S väčšinou poslancov Starého Mesta sa mi spolupracovalo veľmi dobre, aj napriek tomu, že pred štyrmi rokmi boli voči mne kritickí a bojovo naladení. Naše vzťahy boli korektné a patrí im veľká vďaka za to, čo sa nám spoločne podarilo urobiť.
Máme informáciu, že to také nezáväzné nebolo a vy ste sa uchádzali o podporu opozičných strán.
Poviem to takto: urobím všetko pre to, aby starostom tejto mestskej časti nebol Martin Borguľa.
To je váš hlavný súper?
Áno.
Prečo by Borguľa nemal byť starostom?
To vy dobre viete, rovnako ako každý Staromešťan – človek, ktorý predal budovu PKO, by nemal byť starostom Starého Mesta. On organizoval hlasovanie za predaj PKO. Zároveň zabránil zákazu hazardu v Bratislave. Z politiky si urobil biznis a takýto človek by Starému Mestu mohol veľmi ublížiť.
Bol jedným zo skupiny poslancov, ktorí zahlasovali za predaj PKO, nie jediný…
Pozrite si diskusie, ktoré boli v zastupiteľstve, kto najviac vystupoval proti tomu, on a ďalší dvaja poslanci z iných mestských častí. Nie je tajomstvom, že koordinoval obsadzovanie jednotlivých predstavenstiev dozorných rád mestských podnikov. Má za sebou veľa vecí, dvakrát na starostu neuspel a myslím si, že by pre Staré Mesto bolo veľmi zlé, ak by sa to tak stalo.
Máte nejaký prieskum, ktorý by ukazoval, kto má aké šance?
Áno. Ukazuje, že jediný, kto má šancu poraziť Borguľu, som ja.
Čiže on vedie a vy ste druhý?
Áno, tesne.

Povedzte čísla.
Borguľa 33,8 a Števčík 31,8 percenta.
Ostatní kandidáti sú na tom ako?
Pani Kleinert 19,1 a pani Aufrichtová 15,3 percenta.
V ktorej agentúre ste dali robiť ten prieskum?
V agentúre AKO. (Prieskum robila agentúra AKO na vzorke 500 respondentov v auguste 2018, teda v čase, keď ešte neboli známi všetci kandidáti a ešte sa naplno nerozbehla kampaň. Pýtali sa iba na štyroch kandidátov: Martin Borguľa, Radoslav Števčík, Zuzana Aufrichtová, Dana Kleinert, a čísla sú iba z rozhodnutých, pozn. red.)
Nepokúsite sa teda dohodnúť s ďalšími kandidátmi?
Ja som sa pokúšal dohodnúť.
S kým?
S viacerými kandidátmi. Menovať ich nie je teraz podstatné. Poctivo som si vyzbieral podpisy a uchádzam sa o znovuzvolenie napriek tomu, že predstavitelia politických strán nemali výhrady k môjmu pôsobeniu vo funkcii. Napriek tomu im moja nezávislosť asi prekážala a chcú tam mať straníkov.
V kampani pred štyrmi rokmi ste využili aj vaše Bratislavské noviny. Nezašli ste priďaleko, keď vás propagovalo médium, ktoré by malo byť nezávislé?
V každých novinách bola samostatná, graficky oddelená časť, ktorá bola odlíšená od iných správ.
V každých novinách bol aj váš text a texty, ktoré vás propagovali.
Boli tam aj inzeráty, aj iných kandidátov na starostu.
Ale aj texty?
Aj texty. Keď si niekto zaplatí text…
Zaplatený redakčný text?
Veď si tie noviny pozrite, že tam máte texty. Nemal som žiadny text, ktorý by ma nejakým spôsobom zvýhodňoval oproti iným redakčným. Všetko to bolo graficky oddelené.
Takže ste noviny využili na svoju kampaň…
Ale veď vybudovať tieto noviny bol môj podnikateľský úspech a to som chcel ľuďom odprezentovať.
Nemali ste ako novinár nastavenú hranicu, že noviny nemajú propagovať politikov, ale majú písať pravdu?
Tie noviny písali pravdu.
O vás trošku viac pravdy…
Ale pravdu.
Na Stavebnom úrade v Starom Meste je teraz prerušené územné konanie v projekte Eurovea 2, starosta Ružinova Dušan Pekár je proti takej vysokej stavbe. Patrí mrakodrap do Starého Mesta?
Keď postavili v 80. rokoch Presscentrum, rozhodli vtedy, že toto je tá lokalita, kde majú vzniknúť výškové budovy. Mrakodrap určite nepatrí na Záhradnícku ulicu v Ružinove, ako je Glória, alebo na Šancovú ulicu, ako je Premiére… alebo na Mýtnu ulicu. My sme územie Starého Mesta, ktoré je v susedstve, zaregulovali tak, že tam mrakodrap vzniknúť nemôže – to je zóna Chalupkova s maximálnou výškou 120 metrov.
Prečo Euroveu 2 posudzuje Stavebný úrad v Starom Meste, keď Euroveu 1 posudzoval ružinovský?
Na to sa treba spýtať okresného úradu, prečo tak rozhodol. Stavebník požiadal o určenie stavebného úradu, lebo časť pozemku je v Starom Meste, časť v Ružinove. Ale minule som počul vysvetlenie jedného architekta, že Eurovea je spádová oblasť Starého Mesta, nie je napojená na Ružinov. Najviac ľudí tam bude chodiť zo Starého Mesta.
Ako sa vám za posledné štyri roky spolupracovalo so súčasným primátorom Ivom Nesrovnalom?
Striedavo oblačno. Vo veľa veciach sme mali rozdielne názory a tam, kde sme sa nezhodli, som zbytočne nebojoval a nemíňal som energiu a čas. Naopak, snažil som sa riešiť veci, ktoré viem priamo ovplyvniť.
V čom máte rozdielne názory?
Napríklad v tom, čo malo hlavné mesto spraviť s približne 600 parkovacími miestami, ktoré spravuje súkromná firma BPS Park, ktorá má parkovanie ďalej na základe protizákonnej zmluvy o spolupráci.
S tým vy teda nepohnete?
Opakovane som žiadal primátora, aby nám tie parkovacie miesta zveril, že my ich poskytneme našim rezidentom. Odpoveď bola, že nie.
V Starom Meste odťahuje autá súkromná firma Car Towing – s tou ste takisto nemohli niečo urobiť?
Urobili sme. Teraz v júni poslanci schválili, že technické služby Starého Mesta budú vo vlastnej réžii odťahovať autá. Nepredĺži sa zmluva s Car Towingom.
Odkedy?
Len čo na to budú technické prostriedky – auto na odťahovanie by malo byť k dispozícii v priebehu tohto mesiaca.
Odtiahnutý teda bude platiť menej?
O to nejde, odtiahnutý bude platiť reálne náklady, ktoré vzniknú technickým službám za odťah.
Základná zmena teda bude, že peniaze nepôjdu súkromníkovi, ale získa ich Staré Mesto?
Tak.
Kto z kandidátov na primátora by podľa vás najlepšie riadil mesto?
Neviem vám to povedať. S Ivom Nesrovnalom sme v niektorých veciach našli zhodu, v niektorých nie. Viem si predstaviť, že by v jeho kresle sedel iný kandidát, s ktorým by sa nám lepšie spolupracovalo. Neviem si však predstaviť spoluprácu s primátorom, ktorý navrhuje zavedenie poplatku rezidentskej karty za parkovanie vo výške 300 eur ročne. To považujem za bláznivý nápad.
To je kto, Matúš Vallo?
Áno. Je to nezmysel. (Reakcia Matúša Valla, ktorý poplatok 300 eur popiera a označuje za hoax, tu.) Momentálne platia rezidenti súkromníkovi BPS Park sumu 60 eur ročne. Naša predstava je, že rezidentská karta by mala stáť od 60 do 100 eur na rok.
Čiže Matúša Valla vylučujete?
Nevylučujem ho, ja si ho napríklad veľmi vážim za to, že vypracoval prvé Mestské zásahy. Mrzí ma, že žiadny zásadnejší neuskutočnili.
A čo hovoríte na Václava Miku?
Nemá žiadne skúsenosti s komunálnou sférou. Považujem ho za schopného manažéra, ale neviem, do akej miery vie vnímať mesto. Primátor je podobne ako starosta akýsi správca, údržbár. Ako sa spravuje dom, tak by sa mala spravovať aj mestská časť či mesto. Páčia sa mi niektoré jeho návrhy, jeho realizmus pri parkovacej politike – že Staré Mesto má mať iné pravidlá ako iné mestské časti.
Čo zásadné sa vám za štyri roky v Starom Meste podarilo?
Je toho veľmi veľa.
Tak povedzte top tri.
Vybudovali sme tri nové parky – na Belopotockého, na Šafárikovom námestí a zrevitalizovali sme park na Kmeťovom námestí. To sa nepodarilo žiadnemu predchádzajúcemu starostovi. Podarilo sa mi opäť otvoriť Františkánsku záhradu, ktorá je síce súkromná, ale je opäť prístupná verejnosti. Od roku 2015 sa v rámci finančných možností začali rekonštruovať chodníky a cesty. Za roky 2015-2017 sme zrekonštruovali asi 30 ulíc, niektoré kompletne, iné čiastočne a pokračujeme aj v tomto roku. Som rád, že poslanci prijali pomoc, ktorú poskytla vláda, a môžeme pokračovať v oprave ulíc ďalej. Máme novú materskú školu na Brnianskej ulici, zvýšili sme kapacitu materských škôl o 100 miest, máme nové jasle na Záhrebskej ulici. Sme pred začiatkom výstavby Domu opatrovateľskej služby na Palárikovej ulici.
Keď ste hovorili o opravách ciest a chodníkov, koľko cyklotrás sa vám podarilo vybudovať?
Prečo sa na to pýtate? Ja som nikomu nesľuboval, že budem budovať cyklotrasy.
Netvrdím, že ste sľubovali, len sa pýtam, koľko ste ich vybudovali.
Mojím zámerom nebolo budovať cyklotrasy, pretože na komunikáciách, ktoré má v správe mestská časť, nie je potrebné budovať segregované cyklotrasy. Tie má význam budovať na cestách, ktoré má v správe magistrát. Na našich uliciach, kde je obmedzená rýchlosť, môže cyklista jazdiť bezpečne.
Nemusíte budovať cyklotrasy, môžete pre cyklistov nakresliť značky na cestu. To ste robili?
Áno, napríklad na Kýčerského ulici.
Na ďalšie prípady si ešte nespomeniete?
Bohužiaľ, profil ulice to nedovoľuje. Keď sa riadite normami, nemáte šancu vybudovať samostatný cyklopruh, jedine za cenu, že zrušíte parkovanie na polovici ulice. Snažili sme sa hľadať kompromis – na prvom mieste boli chodci, opravovali sme chodníky, a odstrániť parkujúce autá z chodníkov. Snažili sme sa zachovať kapacitu parkovania pre rezidentov. Problémom cyklodopravy v Starom Meste je absencia cyklotrás na cestách, ktoré má v správe magistrát.
Pri oprave chodníkov na dunajskej promenáde vo vašej správe zmizla cyklotrasa.
Cyklotrasa tam nikdy oficiálne nebola.
Bola tam nakreslená.
Boli tam nakreslené dve čiary. V územnom pláne je napísané, že tadiaľ môže viesť cyklotrasa, ale na to, aby tam mohla byť v zmysle stavebného poriadku, musí mať stavebné povolenie. A to sa nestalo.
Výsledkom je, že tam teraz nič nie je.
Je tam stav spred roka 2012. Myslím si, že ako človek, ktorý denne chodí po tej promenáde so psami, môžem povedať, že namaľovanie tých dvoch čiar spôsobilo veľké konflikty, ktoré tam predtým neboli. Je to lepšie bez tých čiar. Do roku 2012 tam boli chodci, cyklisti či psičkári. Všetci na seba brali ohľad, po nakreslení čiar začali byť cyklisti konfliktní. Navrhujem už tri roky, aby sa segregovaná cyklotrasa vybudovala na úkor jedného jazdného pruhu na ceste.
Kto platil opravu toho chodníka?
Traja developeri.
Nebola ich požiadavka, aby tam tá cyklotrasa nebola?
Nie, nebola. Tá cyklotrasa zmizla ešte mesiac alebo dva pred opravou.
Keď sa prechádzate po tej promenáde, ako sa vám páči okolie? Je tam Riverpark, čoskoro bude aj Riverpark 2, Zuckermandel, pribudne Vydrica…
Nepáči sa mi to. Viem si predstaviť, že by to mohlo byť krajšie.
Ako krajšie?
Napríklad by tam mohlo byť PKO. Je mi ľúto, že bolo zbúrané. Kedysi tam bolo minigolfové ihrisko, aj to mi chýba.
Čo Zuckermandel?
Viete, je to súkromný pozemok, na ktorom si jeho vlastník zaplatil projekt, architekt mu ho nakreslil a podľa toho mu to postavili. To, aká je architektúra v meste, nie je vec primátora alebo starostu. Mrzí ma, že v diskusiách sa často zabúda, kto je zodpovedný za vzhľad mesta – to nie je primátor ani starosta, ale architekt. Viem si predstaviť, že by tam stálo niečo iné. Ale vedľa stoja tri vežiaky postavené za komunistov, a toto je lepšie ako komunistická výstavba. Mne by sa však páčila obnova pôvodnej zástavby.

Z Medickej záhrady za vášho starostovania odišiel cirkusový festival Cirkul’art do Stupavy. Nie je to pre Bratislavu škoda?
Neodišiel najprv do Stupavy, ale šiel do Starej tržnice, až tento rok bol v Stupave. Samozrejme, že je to škoda, ale problémom bolo, že ten festival tak narástol, že Medická záhrada bola tesná. Keď za mnou prišiel organizátor s tým, že chce, aby festival trval desať dní, aby som na desať dní úplne uzavrel Medickú záhradu, tak som s tým mal problém a navrhoval som nájsť iný priestor, kde by neprekážalo, že by to bolo tak dlho. Program totiž chceli rozšíriť, ale keďže záhrada je oplotená, nemohli sa rozšíriť do priestoru, ale dalo sa to len časovo. Problém s tým mohli mať aj pamiatkari, ktorí dali súhlas len na jeden ročník festivalu.
Nebol by kompromis nechať to na tie tri dni?
Bol, ale organizátor chcel desať dní, to už bolo veľa. Ponúkal som iné riešenie – napríklad Sad Janka Kráľa, ale organizátor festivalu trval na tom, že to musí byť oplotené.
Ako ste spokojný s tým, ako sa posilnila bezpečnosť na Obchodnej ulici po vražde Henryho Acordu?
Podľa informácií, ktoré máme od štátnej polície, Obchodná vôbec nie je problém v tom zmysle, že by tam bola zvýšená miera kriminality. Nechcem zľahčovať, čo sa tam stalo, je to brutálne, ale toto bol ojedinelý prípad, takéto veci sa tam nestávajú. Primátor sa prvýkrát za štyri roky začal v tejto téme angažovať, doteraz sme to riešili len my. Dovtedy som mohol len prosiť mestskú políciu, aby posilnili hliadky a svoju kontrolnú činnosť. Keby som bol primátor, tak vám garantujem, že by tu bol poriadok.
Prečo potom nekandidujete za primátora?
Pretože mám rád Staré Mesto, záleží mi na Staromešťanoch a nechcem sa nikoho dotknúť, ale nechcem riešiť napríklad kanalizáciu vo Vajnoroch, chcem riešiť problémy Starého Mesta. Preto kandidujem za starostu Starého Mesta a verím, že Staromešťania budú spravodliví a ocenia výsledky, ktoré som dosiahol za uplynulé štyri roky.

Radoslav Števčík (48)
Od študentských čias pracoval ako novinár, postupne v študentskom týždenníku Zmena, v denníkoch Smena, Pravda a bol aj spravodajcom slovenského vysielania BBC World Service, písal aj reportáže z vojnových konfliktov v Gruzínsku, Čečensku či v Náhornom Karabachu. V roku 1998 založil a do roku 2014 viedol Bratislavské noviny. Voľby starostu Starého Mesta v roku 2014 vyhral o 25 hlasov pred kandidátom vtedajšej pravicovej koalície Gáborom Grendelom. Kandidoval ako nezávislý, po voľbách sa k nemu prihlásil Robert Fico a jeho Smer.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Juraj Koník
Lucia Osvaldová































