Tomáš Kolár
Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), tretia najsilnejšia politická strana v posledných nemeckých parlamentných voľbách, sa opäť postarala o rozruch. Tentokrát však nešlo o ďalší z mnohých nenávistných prejavov namierených voči migrantom, moslimom či iným menšinám žijúcim v Nemecku.
Práve naopak, židovskí členovia AfD sa v nedeľu stretli v juhozápadnom Wiesbadene, aby deklarovali vznik platformy pod názvom „Židia v AfD“.
Zakladajúcimi členmi tejto frakcie bolo 19 ľudí. Podľa popredného predstaviteľa skupiny Wolfganga Fuhla sa členmi môžu stať iba ľudia, ktorí majú buď etnický, alebo náboženský židovský pôvod.
Kaskadérsky PR kúsok
Tento krok vyvolal u židovských organizácií v Nemecku mimoriadne negatívne reakcie, keďže AfD je považovaná za antisemitskú a rasistickú stranu. Ešte v nedeľu, teda v deň ohlásenia vzniku frakcie, sa na proteste vo Frankfurte zúčastnilo asi 250 demonštrantov.
„Od nás nedostanete košer pečiatku,“ odkázala predsedníčka Študentskej židovskej únie v Nemecku Dalia Grinfeldová. Riaditeľ Vzdelávacieho centra Anny Frankovej Meron Mendel označil vytvorenie židovskej frakcie v rámci AfD za „kaskadérsky PR kúsok“.
Kontroverzný plán založenia platformy odsúdilo aj sedemnásť židovských organizácií pôsobiacich v Nemecku.
Tí v spoločnom vyhlásení uviedli, že „AfD je strana, v ktorej antisemitizmus a popieranie holokaustu majú svoje miesto“. Zároveň upozornili na nárast antisemitizmu a incidenty voči židom, ktoré sú v poslednom čase v Nemecku čoraz častejšie.
Situácia narástla do takých rozmerov, že predseda Židovskej rady Joseph Schuster opakovane vyzval židov, aby nenosili ich tradičnú pokrývku hlavy kipu, a to predovšetkým v oblastiach s veľkým počtom moslimov.
Kontroverzný krok
„Je ťažké pochopiť, prečo by mali židia aktívne podporovať pravicovú stranu, ktorá odmieta bojovať s antisemitizmom a xenofóbnou nenávisťou. Strana by mala najskôr verejne odsúdiť svojich členov, ktorí sa dopustili antisemitských výrokov alebo propagovali prehodnotenie holokaustu,“ povedala pre portál iDnes.cz riaditeľka Amerického židovského výboru v Berlíne Deidre Berger.
Berger narážala aj na komentáre popredných predstaviteľov AfD, ktorými bagatelizovali význam holokaustu. Napríklad minulý rok Björn Höcke povedal, že pri pohľade na nemeckú minulosť je nutné, aby ľudia svoje vnímanie zmenili o 180 stupňov. Okrem toho berlínsky pamätník postavený na pamiatku miliónov obetí holokaustu označil za monument hanby.
O podobný rozruch sa postaral aj jeden z lídrov strany Alexander Gauland. Ten v júni tohto roka vyhlásil, že „Hitler a nacionálni socialisti sú len ,vtáčím exkrementom‘ v úžasnej tisícročnej nemeckej histórii.“
Platforma ako figový list
Napriek antisemitským výrokom AfD získala niekoľko členov so židovskými koreňmi. Tých oslovila protimoslimská rétorika, pretože častými útočníkmi na židov v Nemecku sú práve moslimovia. „AfD je jedinou stranou v Nemecku, ktorá tému antisemitizmu páchaného moslimami nezľahčuje,“ vysvetlil jeden zo zakladajúcich členov novej frakcie Dimitri Schulz.
Naňho nadviazala aj ďalšia členka AfD Beatrix von Storchová, ktorá v nedeľňajšom rozhovore pre Die Welt zaútočila na židovské organizácie. Ústrednú židovskú radu prirovnala k cirkvi, ktorú odmieta ako súčasť establišmentu. Naopak, AfD podľa nej reprezentuje alternatívu k zavedeným tradičným stranám.
Na druhej strane, šéf Slobodných (FDP) Christian Lindner označil platformu za „figový list“ a dúfa, že sa naň Nemci nedajú nalákať. Ešte ďalej zašiel Stephan Harbath z CDU, ktorý o novej frakcii povedal, že zo strany AfD ide o čisté pokrytectvo.
Samotní židia však neveria, že im AfD zabezpečí lepší život, ako členovia strany v minulosti viackrát deklarovali. Naopak, zdôrazňujú, že je to práve AfD, kto žiada zákaz košer výrobkov a obriezky, ktoré tvoria základné princípy židovskej kultúry.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
