Denník N

Ak vás dieťa nepočuje, problémom je aj prechádzka, hovorí mama. Na pomoc pre všetky deti stačí milión, ale nie je

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Za každé euro, ktoré štát zaplatí na včasnú pomoc detí s poruchami sluchu, sa mu vrátia tri eurá, vypočítali štátni analytici.

Fungovala som ako bežná mama, večer pred spaním som Maťkovi spievala uspávanku, čítala som mu knihy, spomína Ľubica Majtánová.

Dnes má Martin  šesť rokov a jeho rodičia už vedia, že má ťažké postihnutie sluchu. „V jednom momente som začala mať pocit, že som asi zlá mama, lebo nič nefungovalo,“ hovorí Majtánová, ktorá vedie združenie Nepočujúce dieťa.

Martin v detstve prešiel skríningom sluchu, na ktorom však postihnutie nezistili. Prvé mesiace Martin reagoval, aj preto rodičia najskôr nepredpokladali, že by mal postihnutý sluch.

„Bolo to moje prvé dieťa, nemala som to kde odpozorovať. Ak by som mala prvé dieťa počujúce, tak by som ten rozdiel videla,“ hovorí Martinova mama.

Ona aj jej manžel počujú, preto bol pre nich svet nepočujúceho dieťaťa neznámy. Až 90 percent nepočujúcich detí sa pritom narodí rodičom, ktorí počujú.

Bez pomoci sú frustrovaní rodičia aj deti

Komunikácia so synom bola veľmi náročná. „Človek si ani neuvedomí, aké banálne veci denne riešime. Napríklad, že ideme von na prechádzku. Bolo viac menej nemožné si to odkomunikovať,“ opisuje Majtánová.

Na začiatku napríklad nevedela, že so synom musí udržiavať očný kontakt, bez načúvacích prístrojov totiž vôbec nepočuje. Ak s ním chcela ísť na prechádzku, nevedela mu to prvé mesiace vysvetliť, lebo ju nepočul.

A tak sa hral s vláčikom a zrazu niekto prišiel a chcel ho od hry odviesť bez toho, aby Martin chápal, čo sa deje. „Bol už väčší, mal okolo roka. Bolo to často náročné, bol v amoku, niekedy sme spolu ‚bojovali‘ a pre oboch to bolo frustrujúce,“ opisuje Majtánová.

Keď mal Martin rok, nereagoval na svoje meno, a tak to začali rodičia riešiť.

V 16. mesiacoch mu zistili vážne poruchy sluchu a od 17. mesiaca mal načúvacie prístroje.  Tie mu však nastavili zle, a tak Martin počul len samohlásky. Preto sa mu nerozvíjala reč tak, ako mala, hovoril slová, akoby boli poskladané len zo samohlások, nič iné totiž nepočul.

Pri postihnutí sluchu je dôležité aj prepojenie reči a myslenia. Reč je totiž nástrojom myslenia. A ak človek nemá poriadne vyvinutú reč, samotné myslenie sa nevyvíja tak, ako u človeka, ktorý má reč vyvinutú.

Foto – Tasr

Zlepšenie už po prvej návšteve

Keď mal Martin dva roky,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rodičovstvo

Teraz najčítanejšie