Marinovová nie je Kuciak. Boli sme zisťovať, v čom je rozdiel v prípadoch vrážd novinárov v Bulharsku a na Slovensku

Pre novinára zo Slovenska vyzerá hlavné námestie bulharského mesta Ruse v pondelok večer povedome. Na Pamätníku slobody je fotografia ženy a okolo nej zapálené sviečky a položené kytice kvetov. Dali ich tam stovky ľudí, ktorí sa predtým zúčastnili na spomienke na miestnu novinárku Viktoriju Marinovovú, ktorú zavraždili cez víkend.

Na veľkoplošnej obrazovke nad námestím svieti jej veľká fotografia.

Scéna pripomína udalosti z Bratislavy z februára, kedy zavraždili slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Po vražde Daphne Caruanovej Galiziovej na Malte v októbri minulého roka to je už tretia vražda novinára v krajine Európskej únie za posledný rok.

Tento príbeh je však iný ako na Slovensku. Podobnosti sa pri sviečkach končia.

Policajná páska

Na rozdiel do Bratislavy má breh Dunaja v pohraničnom meste Ruse spád niekoľko desiatok metrov. Pod Parkom mládeže tu pred niekoľkými rokmi – ako inak, za európske peniaze – postavili z panelov trojkilometrovú hrádzu, aby zabránila erózii.

Nie je to najobľúbenejšie miesto pre športovcov, no niektorí miestni si sem chodia zabehať. Je tu pokoj a majú pekný výhľad na Dunaj.

Aj Dragomir sa sem občas chodí bicyklovať. „V nedeľu o ôsmej ráno ma však zastavila policajná páska,“ hovorí 62-ročný dôchodca.

Deň predtým tu objavili telo zavraždenej 30-ročnej novinárky Viktorije Marinovovej v hroznom stave. Útočník ju ubil na smrť, predtým ju zviazal a znásilnil.

V utorok ráno robí na mieste reportáž aj spravodajkyňa magazínu Monitor Žaneta Jordanovová.

„Väčšinou je toto miesto bez ľudí. Viktorija mala na ušiach slúchadlá, asi nestihla zareagovať. V okolí sa často vyskytujú narkomani,“ rozpráva. Dodáva, že ide o vraždu, akú si v Ruse nepamätajú.

Podobne ako ostatní miestni novinári si Jordanovová nemyslí, že Marinovovú zabili pre jej novinársku prácu.

„Nebola to investigatívna novinárka. V lokálnej televízii TVN robila