Denník N

Ako si Slováci a Česi zmenili dejiny, aby boli spoločné

V Prahe vznik republiky oslavovali davy, na Slovensku to bolo oveľa rozpačitejšie. Foto – TASR
V Prahe vznik republiky oslavovali davy, na Slovensku to bolo oveľa rozpačitejšie. Foto – TASR

Československo potrebovalo spoločnú ideu aj históriu, ktorá by presvedčila ľudí aj svet, že nový štát môže vydržať a nie je to len výmysel.

Štáty sa udržujú ideálmi, z ktorých sa zrodili, znie jeden z najznámejších citátov Tomáša Garriguea Masaryka. V prípade Československa mal prvý prezident tohto štátu pravdu aj v tom, že slabosť či postupné vyprchanie spoločne zdieľaného ideálu, štátnej idey, čiže dôvodu bytia, skôr či neskôr povedie aj k zániku štátu.

Jednou z hlavných tém reprezentatívneho zjazdu českých historikov, ktorý sa konal septembri 2017 v Olomouci, boli česko-slovenské vzťahy. Účastníci vrátane historikov zo Slovenska sa väčšinou v prednáškach a debatách zhodli na tom, že takáto široko prijímaná jednotná idea, rovnako akceptovaná Čechmi a Slovákmi, nehovoriac o príslušníkoch menšín, spoločnému štátu chýbala.

Ako upozornil historik Zdenko Maršálek, štátna idea síce môže fungovať aj vtedy, ak neprenikne do širších vrstiev, platí to však len v dobrých časoch. Jej úspešnosť sa preverí v čase krízy, keď musí štát žiadať svojich obyvateľov o pomoc.

Čechoslovakizmus

Nie že by nebola snaha štátnu ideu vytvoriť. Najznámejším takýmto pokusom sa stal čechoslovakizmus, téza, podľa ktorej Česi a Slováci nie sú odlišnými a samostatnými národmi, ale len dvomi vetvami jedného kultúrneho a politického národa.

Na Slovensku je dodnes čechoslovakizmus považovaný za prejav českého imperializmu a stelesnenie všetkého zla.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

100 rokov Československa

Teraz najčítanejšie