Tiché mestečko vrahov – reportáž z Kolárova
Kolárovčania sa v deň, keď médiá zverejnili detaily vyšetrovacej verzie vraždy Kuciaka a Kušnírovej z uznesenia Špecializovaného trestného súdu, zdráhali uveriť, kto to s nimi žil. Kto je zodpovedný za to, že medzi nami žili úkladní vrahovia, pýtajú sa.
Šok, prekvapenie, popieranie.
Taký je obvyklý psychologický reťazec reakcií na hrozné skutočnosti. Fakt, že žijete v inak pokojnom 11-tisícovom mestečku na juhu spoločne s dvomi ľuďmi, bývalým policajtom a bývalým vojakom, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou úkladne zavraždili dvoch mladých ľudí, Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, a potom sa na dlhé mesiace vrátili k svojmu „bežnému životu“, pričom ste o tom nemali najmenšie tušenie, by vydesil každého.
Ibaže – ako vyzerá vrah? Ako sa správa? Stereotypná predstava, že tak ako v akčných filmoch alebo aspoň v „historkách z podsvetia“ z temných deväťdesiatych rokov, je dosť naivná. V tomto prípade môže mať v skutočnosti podobu milého mladého muža, do ktorého obchodu v centre Kolárova ste trebárs chodili nakupovať výživové preparáty.
Aj v marci, apríli, máji tohto roka…
Árpi, skús to ešte raz
„Kolárovo žije pokojným životom. Nič, ticho. Absolútne bez nervozity. Iba dva, tri dni o tom ľudia hovorili, potom prestali. Za mnou nikto neprišiel, nikto sa ma na to nepýtal. A to chodím medzi ľudí. Nakupovať, na pivo, na futbal,“ hovorí primátor Kolárova Árpád Horváth (SMK).
Dodá, že nevie, či vôbec „tí dvaja“ mali kamarátov. Myslí si, že skôr nie. Stojím s primátorom v jeho pracovni pri obrovskej leteckej snímke mesta, z ktorej je zreteľné, že ide, s prepáčením, o veľkú dedinu. Až na pár bytoviek v centre samé rodinné domy.
V jednom z nich na severozápadnom konci žil so svojimi rodičmi podozrivý
