Považuje Andrej Danko Zmluvu o Európskej únii len za popísaný papier?
Predseda parlamentu neberie do úvahy medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré na seba dobrovoľne prevzala vstúpením do Európskej únie.
Autor je profesor Právnickej fakulty UPJŠ,
poradca prezidenta SR
Nemal by som (ani by som nemohol mať) žiadne výhrady voči tomu, ak by sa Andrej Danko stretával hoci obdeň s vrcholnými predstaviteľmi Ruskej federácie, požadoval zrušenie sankcií voči tejto krajine, podporoval jej zahraničnú politiku a vyznával sa zo svojich nadštandardných, až priateľských vzťahov s ruskými politikmi, ktorí sú sem-tam neželané osoby v Európskej únii. No jedine za predpokladu, že by nezastával druhú najvyššiu ústavnú funkciu v našom štáte, ktorý je zároveň členským štátom EÚ, usilujúcim sa len nedávno patriť do jadra Únie.
Lenže Andrej Danko je predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho postupy, rozhodnutia, aktivity, stretnutia na medzinárodnej scéne sú oficiálne akty štátu, v ktorom vykonáva svoju významnú ústavnú funkciu. Z tohto pomerne zrozumiteľného a jednoduchého dôvodu sa konfrontujú s našimi medzinárodnými záväzkami. Zameriam sa, to postačí, len na hlavné povinnosti a záväzky Slovenska ako členského štátu EÚ.
Najprv o lojálnej spolupráci
Podľa zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) „sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv“; členské štáty „prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie“ a „pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie“.
Vo všetkých oblastiach, ktoré