Divadlo aj univerzity Slovákom založili Česi

Od založenia Československa neuplynulo ani dvadsať rokov, keď sa Slovenskom začalo ozývať heslo Česi peši do Prahy. Otázka odchodu českých úradníkov, dôstojníkov či učiteľov bola jednou z hlavných tém ľudáckej agitácie už dlhší čas, no po vyhlásení autonómie 6. októbra 1938 sa agitácia zmenila na oficiálnu politiku.

No ešte pred vedením Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorá sa veľmi rýchlo stala štátostranou, sa iniciatívy na viacerých miestach chopili miestne ľudácke organizácie, ktoré s vidinou získania miest v štátnej službe začali vyháňať Čechov aj bez posvätenia zhora. Proti Čechom občas zasiahla aj Hlinkova garda a protičeské výtržnosti sa diali aj na Univerzite Komenského (zakrátko Slovenskej univerzite), kde študenti sympatizujúci s ľudákmi zabránili prednášať českým profesorom.

Bolo by nespravodlivé hovoriť, že sa tak správali všetci Slováci. Lenže aj napriek relatívnej usporiadanosti, s akou nútené vysťahovanie tisícov ľudí nakoniec prebehlo, zostáva táto akcia jednou z tmavých škvŕn slovenskej histórie, ktorá udrie do očí o to viac, keď sa na ňu pozrieme na pozadí toho, čo nám Česi za dvadsať rokov priniesli a čo všetko tu založili. Napríklad aj spomínanú univerzitu, odkiaľ ich potom nútili odísť.

Česi do škôl!

V roku 1918 fungovali na dnešnom území Slovenska dve vysoké školy: Vysoká škola banícka a lesnícka v Banskej Štiavnici fungujúca už od osemnásteho storočia a Alžbetínska univerzita v Bratislave založená v roku 1914. Po rozpade monarchie však prvú z nich budapeštianska vláda presídlila do Šopronu a keď rektor a dekani tej druhej odopreli lojalitu novému štátu, tak jej veľká časť skončila v Pécsi.

Národné zhromaždenie našťastie ešte v júni 1919 prijalo zákon o zriadení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorá bola krátko po tom premenovaná na Univerzitu Komenského.

Ako prvá začala svoju činnosť