Žiadny národ nemal pri vzniku Československa absolútnu väčšinu, menšiny boli diskriminované
Československo dalo Čechom a Slovákom prvý vlastný štát, Maďari, Nemci a Poliaci v ňom však nechceli byť. Hneď za hranicami vznikli ich národné štáty. Najmä v prípade Maďarov to bolo kruté: z väčšinového národa sa zrazu stali menšinou.
Prvá Československá republika vznikla ako národný štát Čechov a Slovákov. Exiloví zakladatelia presvedčili západné veľmoci, ktoré rozhodli o jej zrode, že pôjde na rozdiel od Rakúsko-Uhorska o stabilný štát s jedným výrazným vládnucim národom. Tvrdili, že síce budú v novom štáte žiť iné neslovanské menšiny, ich počet však nebude významný a bude ľahko zvládnuteľný.
Realita však bola podstatne odlišná. Žiadny národ nemal v prvej republike pri jej vzniku absolútnu väčšinu. Podľa sčítania v roku 1921 síce Čechoslováci spoločne tvorili 64,37 percenta obyvateľstva, to však bolo možné len vďaka fikcii jednotného československého národa.
V skutočnosti bolo Čechov iba asi 48 percent a Slovákov asi 16 percent obyvateľstva štátu. Príslušníkov nemeckej menšiny bolo viac ako Slovákov, hlásilo sa k nej skoro 23 percent obyvateľstva. Okrem toho žila v Československu početná maďarská (5,47 percenta), rusínska (3,39) a poľská menšina (0,56 percenta) . A samozrejme veľa Židov (1,33 percenta) a Rómov, ktorých skutočný počet sa však dal ťažko určiť – hlásili sa k iným národnostiam alebo ich sčítanie jednoducho nedokázalo podchytiť.
Nečudo, že sa štátu, ktorý údajne mal prekonať rozhárané pomery habsburskej monarchie, rýchlo začalo hovoriť „malé Rakúsko-Uhorsko“.
O nás, bez nás
Vznik Československa mal jednoznačnú podporu iba u Čechov, Slováci boli v tejto otázke prinajmenšom rozpoltení a väčšina ostatných menšín vznik nového štátu jednoznačne odmietala.
Nemci, Maďari a Poliaci, ktorí mali za hranicami vlastné nové národné štáty, prežívali svoje začlenenie do Československa ako tragédiu a hlavne ako krivdu. Pre nich to bolo