Denník N

Príbuzná Gabčíka: Bol to chalan z dediny, nebál sa nikoho, ani Heydricha

Jan Kubiš a Jozef Gabčík (vpravo) spáchali 27. mája 1942 atentát na najmocnejšieho muža Protektorátu Čechy a Morava.
Jan Kubiš a Jozef Gabčík (vpravo) spáchali 27. mája 1942 atentát na najmocnejšieho muža Protektorátu Čechy a Morava.

Vnučka brata parašutistu Jozefa Gabčíka hovorí, že atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora stál za to. Aj napriek vyvraždeniu Lidíc a Ležákov.

Na Jozefa Gabčíka si v predvečer výročia konca vojny spomenuli politici. Prezident Andrej Kiska na návrh ministra obrany povýšil slovenského rodáka do hodnosti brigádneho generála. Symbolické výložky preberala Katarína Tomčíková, vnučka Gabčíkovho brata.

Žije ešte niekto z rodiny, kto si na Jozefa Gabčíka osobne pamätá?

Áno, Jozef Gabčík mal troch súrodencov. Doteraz žije jeho neter, ktorá sa narodila začiatkom tridsiatych rokov, takže ho ako dieťa zažila.

Viete, aká bol Gabčík povaha?

Jeho osobnosť bola vyhranená. Gabčík bol dobrodruh, cestovateľ. Nechcel zostať doma a pomáhať otcovi na roliach. Túžil dosiahnuť niečo viac, čo sa mu aj podarilo.

Praneter Katarína Tomčíková naďalej žije v Gabčíkovom rodnom dome v dnešných Rajeckých Tepliciach. Na povýšenie do generálskeho stavu by bol podľa nej Gabčík hrdý. Foto N - Tomáš Benedikovič
Praneter Katarína Tomčíková naďalej žije v Gabčíkovom rodnom dome v dnešných Rajeckých Tepliciach. Na povýšenie do generálskeho stavu by bol podľa nej Gabčík hrdý. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo mu mohlo prebiehať hlavou, keď sa pripravoval na zabitie Heydricha?

O Heydrichovi sa vedelo, že je to beštia. V protektoráte mal obrovskú moc a chránili ho jednotky vojakov. Náš prastrýko spolu s Janom Kubišom (druhý priamy účastník atentátu – pozn. red.) sa ho však nebáli. A nebáli sa ani Nemcov, ktorých neznášali. Viete, oni boli obaja chalani z dediny, ktorí si trúfali takmer na všetko.

Gabčík mal byť tým, kto Heydricha zastrelí, nakoniec mu zlyhal samopal. Objavili sa však aj špekulácie, že nevystrelil, pretože to psychicky nezvládol. Ako sa na to pozeráte vy?

Ja som sa na túto vec pýtala historikov, ktorí sa atentátu detailne venujú. Tá najpravdepodobnejšia verzia je taká, že prastrýko dal do samopalu plný počet nábojov. A zrejme sa ten prvý náboj jednoducho zasekol. Reagoval tak, ako reagoval, samopal následne odhodil. Našťastie Kubiš dotiahol všetko do konca (Kubiš hodil po Heydrichovi granát, ktorý ho smrteľne zranil – pozn. red.).

Ako vnímate atentát v kontexte toho, čo nasledovalo? Teda popráv tisícok ľudí a vyhladenia Lidíc a Ležákov.

Áno, to následné utrpenie bolo obrovské. O život prichádzalo mnoho mladých ľudí. Pre Českú republiku však atentát znamenal veľkú úľavu.

Aj napriek vraždeniu, ktoré sa rozpútalo?

Heydrich bol človek, ktorý nemal žiadne zábrany. Je otázka, čo by nasledovalo, keby ho nezastavili. Myslím, že by to v protektoráte vyzeralo oveľa horšie. Veď jeho zámerom bolo celý český národ ponemčiť, alebo rovno zdecimovať.

Rodiny českých parašutistov, ktorí sa podieľali na atentáte, Nemci vyvraždili. Vaša rodina mala zrejme šťastie, že Gabčík bol Slovák.

Svojím spôsobom áno. Zrejme tým, že existoval kolaborantský Slovenský štát, tak sa Nemci nechceli púšťať aj za hranice. Osud to, chvalabohu, zahral tak, že Gabčíkova rodina zostala nažive.

Takže Slovenský štát nechal rodinu na pokoji?

To úplne nie, aj na Slovensku prebiehalo vyšetrovanie, na ktoré dohliadal minister vnútra Alexander Mach. Príbuzných však pokiaľ viem, len vypočúvali, väznení neboli.

Katarína Tomčíková preberá od prezidenta Andrej Kisku dekrét o povýšení svojho prastrýka do hodnosti generála. Foto N - Tomáš Benedikovič
Katarína Tomčíková preberá od prezidenta Andreja Kisku dekrét o povýšení svojho prastrýka do hodnosti brigádneho generála in memoriam. Foto N – Tomáš Benedikovič

Cítil sa Gabčík byť Slovákom?

Skôr by som povedala, že sa cítil ako Čechoslovák. Už v pätnástich odišiel do Čiech vyučiť sa za kováča. Od roku 1939 bol v zahraničí, neskôr ho vysadili do protektorátu. Som presvedčená, že vtedy už hovoril po česky. Koniec koncov, v Česku je aj ten atentát oveľa známejší a mám pocit, že si ten čin oveľa viac vážia.

Na Slovensku bolo po Gabčíkovi po vojne pomenované mesto na juhu Slovenska. On sám však pochádzal z dnešných Rajeckých Teplíc. Mal k dnešnému Gabčíkovu nejakú väzbu?

Nemal, od narodenia žil na strednom Slovensku. Neviem, prečo po ňom pomenovali práve toto mesto (pôvodný názov Gabčíkova znel Beš – pozn. red). Dokonca si myslím, že mnoho jeho obyvateľov o Gabčíkovi toho veľa nevie.

Video: Zabitie Heydricha podľa českého filmu Atentát (1964)

Keď vlani odhaľovali Gabčíkovi bustu v jeho rodisku, na slávnosti nebol žiadny politik. Dnes ho prezident povýšil do hodnosti generála. Čím si vysvetľujete ten posun?

Viem, že to bolo na podnet jedného vysokopostaveného vojenského funkcionára. V každom prípade pre nás je to česť a určite by to bola aj pre prastrýka.

Vidíte aj dnes priestor na podobné hrdinstvá?

Bojím sa, že dnes by sa už ťažko hľadal niekto taký, kto by dokázal riskovať život za hodnoty, ktorým verí.

2. svetová vojna

Teraz najčítanejšie