Spájanie ministrán veľké očakávania nevyvoláva

Štrnásť mesiacov pred parlamentnými voľbami pociťuje najohrozenejšia časť opozičných politikov akútnu potrebu spájania sa. Preferencie Novy sa dlhodobo pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti, SaS na tom nie je oveľa lepšie a v projekte Alojza Hlinu okrem Hlinu nepoznať nikoho.

Nepochybne sa opozičné strany pod hladinou nejako spojiť musia, a ako bolo vidno na decembrových protestoch, v parciálnej téme boja proti korupcii vedia spolupracovať. Horšie je to pri pohľade do hlbšej minulosti.

Daniel Lipšic založil Novu po tom, čo sa nenaplnili jeho ambície v KDH. Otvoril ju odídencom z SaS, ktorých však po roku silovým riešením (nechal odhlasovať zrušenie frakcií a znížil počet podpredsedov) zo strany vytlačil. Pol roka po tomto „reštarte“ sa v Nove naštartoval len pud sebazáchovy.

Kollára a spol. ešte v apríli 2013 vyzval na odchod z SaS aj jej predseda Richard Sulík. Nech už mal na vtedajšom spore vinu ktokoľvek (kollárovci svoje výhrady voči predsedovi nedokázali rozumne sformulovať), ani Sulík, ktorý ani po odchode do Bruselu nestráca kontakt so slovenskou politikou, nie je práve prototypom konsenzuálneho politika.

Performer Hlina by sa v prípade spolupráce musel priam – povedané jeho slovami – personálne preformátovať.

A v prípade Igora Matoviča, ktorý momentálne ukazuje tú lepšiu tvár a vraj myslí na to, aby opozícii neprepadli hlasy, by ostatní nemali zabudnúť, ako to dopadlo s jeho spoluprácou s OKS a KDS v roku 2012.

Okrem personálnych záležitostí je otázkou aj to, čo by okrem protikorupčných vyhlásení a strachu z neúspechu mohlo tieto strany spájať. OĽaNO a Hlinovi Občania sú najmä protestnými zoskupeniami bez, mierne povedané, veľkej programovej ambície.

Naopak, Nova a SaS okrem situačného humoru (napríklad nápad zrušiť referendové kvórum či vydávať vodičské preukazy len ľuďom, čo dokončili základnú školu) ponúkajú aj niečo pozitívne. Najnovšie to bol Nemecký štandard pre Slovensko z pera podpredsedu Novy Marcela Klimeka, ktorý ukazuje, že alternatíva k Smeru existuje aj v zóne nízkych preferencií.

No vo vzduchu visí aj problém kultúrno-etických otázok, kde sa SaS zjavne odlišuje od ďalších strán a s rastúcou nervozitou môžu mať všetci tendenciu tlačiť na pílu.

Zopár protestov jar nerobí. Pokiaľ ide o spoluprácu, personálne nie sú Nova, SaS, OĽaNo a Občania najlepšie vybavenými stranami a zraziť sa môžu aj na programe. Malé očakávania majú aspoň tú výhodu, že keď aktéri prekvapia, tak len pozitívne.