Denník N

Ak sme pasívni, nečudujme sa, že sú aktívni politici, ktorých nechceme

Niektorí politici sa snažia manipulovať aj tvrdením, že jediným vkladom občana v demokracii má byť účasť na voľbách. Inak sme považovaní za stádo.

Vždy v podobných situáciách si na ten výrok spomeniem. Američan James Nachtwey vo filme Vojnový fotograf opisuje svoje motivácie, úzkosti a trápenia, ktoré ho sprevádzajú, keď zaznamenáva utrpenie obetí vojen či iných katastrof. Hovorí pomaly, rozvážne. V jednej chvíli sa nadýchne a (bez pátosu) pozrie priamo do kamery: Kto, ak nie ja?

Presne tak. Kto iný má urobiť veci, ktoré ma trápia, alebo sa aspoň o ich nápravu úprimne pokúsiť? Delegovať ich za každých okolností na okolie nie je dobrý nápad ani známka vyspelosti. Pomyselné klopenie zraku zažíva každý z nás. Dúfame, že sa nájde dobrodinec, ktorý naše frflanie vyslyší. Ibaže, nenájde. Variácie kľúčovej otázky si kladú aktívni občania v širokom spektre od záchrany pamiatok, prírody až po protesty proti korupcii.

Uplynulý týždeň som absolvoval sériu deviatich diskusií o knihe Slon na Zemplíne. V Prešove, Poprade, Banskej Bystrici a Žiline. Prevažne mladým ľuďom som vysvetľoval svoj názor, že pomyselným lakmusovým papierikom, ktorým spoľahlivo odhalia úprimnosť či naopak falošnosť motivácií a zámerov (akýchkoľvek) politikov, je to, či sa vysmievajú z občianskeho aktivizmu.

Ak áno, treba sa mať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Nová kniha Andreja Bána Slon na Zemplíne

obchod.dennikn.sk

Teraz najčítanejšie