Denník N

Slovenský inžinier pracoval na misii k Merkúru. Naším domovom je nielen Zem, ale celá slnečná sústava, vraví

Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach na snímke z roku 2003. Foto - TASR
Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach na snímke z roku 2003. Foto – TASR

Kozmický inžinier JÁN BALÁŽ z SAV pracoval šesť rokov na vývoji častí planetárnej iónovej kamery určenej na analýzu chemických prvkov Merkúra. Štart k planéte je naplánovaný na sobotu.

Na Merkúre panujú nehostinné podmienky na život – na dennej strane na rovníku sa rozpáli až na teplotu okolo 450 až 500 stupňov, ale na nočnej strane vychladne aj na mínus 170 stupňov. No JÁN BALÁŽ z Ústavu experimentálnej fyziky SAV si myslí, že inde vo vesmíre je mnoho života. „Vesmír je nepredstaviteľne veľký, pozostáva z tej istej hmoty, akú máme tu, a vládnu tam tie isté fyzikálne zákony. S inými civilizáciami sme sa však mohli minúť nielen v priestore, ale aj v čase. Buď sú také civilizácie od nás príliš ďaleko, alebo medzičasom zanikli,“ hovorí vedec. 

Tešíte sa na sobotný štart misie BepiColombo k planéte Merkúr? Alebo vo vás prevláda skôr nervozita, aj vzhľadom na minulotýždňový nepodarený štart rakety Sojuz, po ktorom nasledoval núdzový návrat astronautov na Zem?

Nepodarený štart, o ktorom hovoríte, nemá nič spoločné s raketou Ariane 5, ktorá vyšle dve sondy misie BepiColombo k Merkúru. Hoci mal Sojuz naozaj nehodu, paradoxne mám z celej veci celkom dobrý pocit – lebo záchranný systém zafungoval výborne a kozmonauti bezpečne pristáli na Zemi.

Nemala aj raketa Ariane 5 v minulosti problémy?

Mala. Niečo hrôzostrašné som prežíval pri vesmírnej misii Rosetta. (Ako prvá v histórii uskutočnila v roku 2014 pristátie na kométe. Baláž pre misiu pracoval na vývoji procesora ESS, ktorý fungoval ako rozhranie medzi sondou Rosetta a pristávacím modulom Philae. – pozn. red.) Rosetta mala letieť začiatkom roku 2003, ale mesiac predtým vybuchla pri štarte nosná raketa Ariane 5. Európska vesmírna agentúra sa rozhodla štart misie odložiť, keďže raketu v tom čase nepovažovali za plne spoľahlivú. Z toho dôvodu sa neletelo na Wirtanenovu kométu a musela sa hľadať náhrada. Preto sa letelo na kométu 67P/Čuriumov-Gerasimenko. Mimochodom, Wirtanenova kométa sa koncom roka priblíži k Zemi a mala by byť viditeľná voľným okom.

Budete v sobotu sledovať štart misie BepiColombo k Merkúru?

Určite. Pôjde o nočný štart a pevne dúfam, že všetko dopadne dobre. Dnes je Ariane 5 už spoľahlivou raketou – mala okolo 100 štartov a z toho boli asi len dve zlyhania, ak sa nemýlim.

Štart rakety Ariane 5 v roku 2013. Foto – ESA/CNES/ARIANESPACE – Optique Photo Video du CSG, 2013

Ako bude prebiehať štart rakety?

Pôjde o štandardný štart na mimozemskú orbitu. Štartovacie okno už niekoľko dní beží, no štart naplánovali až na sobotu 20. októbra. Presný scenár nepoznám, no predpokladám, že raketa plynule zrýchli až na únikovú rýchlosť, aby sa odpútala z gravitácie Zeme. Misiu tvoria dve sondy – od Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a tej japonskej (JAXA). Najprv sa dostanú na orbitu okolo Slnka a budú okolo neho obiehať. Pritom budú cielene a opakovane míňať Zem a Venušu. Vývojom orbity sa postupne dostanú až na orbitu Merkúra.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prvé pristátie na Mesiaci

Rozhovory

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie