Danko túži ísť po ruskej dume aj do amerického kongresu, termín mu však nedali

Keď sa Robert Fico v novembri 2013 vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Barackom Obamom, vtedajšou návštevou sa chválil ešte o pol roka neskôr v predvolebnom klipe. „Opäť sa potvrdzuje, že sme dôveryhodná krajina. Čiže pripísal by som dnešnú pracovnú cestu v Spojených štátoch našej dôveryhodnosti,“ vravel spokojný Fico po stretnutí.

O niečo podobné sa v súčasnosti snaží aj predseda parlamentu a SNS Andrej Danko. Rád by mal stretnutie na pôde amerického kongresu.

Podľa informácií Denníka N sa chcel stretnúť s predsedom (takzvaným speakerom) dolnej komory parlamentu, zvanej Snemovňa reprezentantov. Ním je známy republikán Paul Ryan, ktorý v roku 2012 kandidoval aj na amerického viceprezidenta ako súčasť tímu Mitta Romneyho.

Tento plán však Dankovi nevychádza. Oficiálny dôvod? Nepodarilo sa nájsť vhodný termín.

Šance sa znižujú

Danko na otázky ohľadom svojej cesty nereagoval. Jeho zámer navštíviť kongres však potvrdil Denníku N aj štátny tajomník ministerstva zahraničia František Ružička (Smer). „Vieme o tomto zámere. Vedú sa rokovania s predstaviteľmi amerického Kongresu a hľadá sa vhodný termín,“ povedal Ružička.

Dankova návšteva je podľa neho stále reálna, všetko je vraj len otázka nájdenia vhodného času, ktorý bude vyhovovať obom stranám. „Komunikácia beží, či už na úrovni administratívy, alebo na úrovni parlamentu,“ vraví Ružička.

V skutočnosti sa však Dankove šance stretnúť sa so šéfom dolnej komory každým dňom znižujú. Podľa zdroja zo slovenskej diplomacie mal šéf SNS predbežný termín v septembri tohto roka. Ten mu však napokon nepotvrdili a na tejto situácii sa nič nezmenilo ani začiatkom októbra.

Paul Ryan bude čele Snemovne reprezentantov už iba pár týždňov. V novembri sa budú v USA konať voľby do Snemovne reprezentantov, po ktorých Ryan plánuje vo funkcii skončiť.

Stretnutie v pracovni

Dankova návšteva kongresu mala byť podstatne menej pompézna ako jeho vlaňajšia návšteva Štátnej dumy. Mohla mať podobu napríklad stretnutia s Ryanom v jeho kancelárii a spoločnými fotkami, ktoré by si potom Danko mohol promovať na Facebooku.

Možnosť, že by zožal „standing ovation“ pred plénom Kongresu podobne ako v ruskej dume, bola od začiatku vylúčená. Pred kongresmanmi mávajú prejavy len hlavy štátov alebo pápeži, ide o výnimočnú poctu.

Keď v roku 1990 v kongrese rečnil Václav Havel, bol prvým prezidentom spoza železnej opony, ktorému sa to podarilo. V kongrese vystúpili napríklad Winston Churchill či Nelson Mandela.

Aktuálne odloženie jeho cesty zo strany Kongresu však neznamená, že by bol Danko pre Američanov nežiaducou osobou. Podľa zdrojov Denníka N ho americká diplomacia vníma ako legitímne zvoleného ústavného činiteľa členskej krajiny NATO, ktorému nemá dôvod brániť v ceste do USA – bez ohľadu na jeho prokremeľské názory.

Zvlášť americkí diplomati si uvedomujú, že Danko pomohol presadiť nákup amerických stíhačiek F-16, ktorým dali jeho nominanti na ministerstve obrany prednosť pred švédskymi gripenmi.

Uškodilo Rusko?

O dôvodoch, prečo Dankova návšteva Kongresu zatiaľ nevyšla, sa dá len špekulovať. Jedným z vysvetlení môže byť, že členovia Snemovne reprezentantov sú jednoducho pred voľbami príliš vyťažení. K naťahovaniu termínu však mohol prispieť aj jeho láskavý vzťah k Putinovmu Rusku, ktorý mohol prekážať niektorým protirusky zameraným republikánom.

Denník N sa spýtal americkej ambasády v Bratislave, či Danko skúšal svoju návštevu dohadovať cez jej pracovníkov. Hovorca Griffin Rozell všeobecne odpovedal, že takéto veci ambasáda nekomentuje.

Podľa neho však americkí diplomati nemajú možnosť rozhodovať o tom, koho prijmú v kongrese, ani vybavovať politikom stretnutia na parlamentnej úrovni.

„U nás je legislatíva striktne oddelená od exekutívy, pod ktorú spadáme aj my, teda naše ministerstvo zahraničia. Členovia Kongresu sa nás nepýtajú na to, s kým sa majú stretnúť,“ hovorí Rozell.

Kamarát Viačeslav

Danko sa za posledný rok už štyrikrát bilaterálne stretol s predsedom ruskej štátnej dumy Viačeslavom Volodinom. Ide o politika, ktorý je sankčnom zozname EÚ kvôli tomu, že aktívne napomáhal anexii Krymu.

Predseda SNS si s ním robí selfie a nazýva ho svojím priateľom. Urobil to aj v stredu po návrate so samitu eurázijských šéfov parlamentov. „Bolo mi cťou byť prvým rečníkom v bloku, ktorý viedol môj priateľ, Viačeslav Volodin. Je veľmi veľa tém, ktoré nás spájajú, a v ktorých by sme sa mali zjednotiť, pre zmiernenie napätia vo svete,“ povedal.

Danko družbu s ruským politikom rozbehol už na začiatku roku 2017, keď sa s ním stretol na eurázijskom samite predsedov parlamentov v Južnej Kórei. „Musím povedať, že sme spolu získali za týchto pár dní vysoko korektný až priateľský vzťah,“ hovoril o Volodinovi Danko v TA3. „Ja viem, že dnes môžem zavolať na osobný telefón šéfovi ruskej dumy,“ vravel. Volodin bol už vtedy na čiernej listine EÚ, kam má aj zakázaný vstup.

Denník N sa spýtal štátneho tajomníka Ružičku, či práve tieto Dankove proputinovské vyhlásenia a aktivity nemôžu byť prekážkou jeho prijatia v americkom kongrese. „Nemyslím, že je to takto posudzované. Politikou NATO voči Rusku je na jednej strane demonštrácia toho, že sa vieme ubrániť, na druhej strane sa však ukazuje aj to, že je potrebné viesť aj dialóg,“ reagoval Ružička.

Danka sme sa pokúsili ohľadom jeho cesty kontaktovať opakovane. Posielali sme mu otázky emailom, redaktor Denníka N sa Danka pokúšal pýtať po stredajšom zasadnutí ústavnoprávneho výboru, ktorého sa predseda SNS zúčastnil.

Danko však pred novinármi s pomocou svojich podriadených ušiel. Najprv za ním žurnalistov nepustili jeho hovorca Tomáš Kostelník, ktorý sa postavil do dverí výboru, z ktorých predseda SNS vyšiel. Na chodbe im následne zatarasili cestu zamestnanci parlamentu. Danko sa vyhýba novinárom, odkedy vyšli najavo podozrenia o jeho rigoróznej práci.